Prečo sa Trump opäť vyhráža Putinovi a Zelenskému?

Zelenskému tiež pohrozil „veľkými problémami“, ak odmietne podpísať dohodu o ťažbe nerastných surovín.

Tieto hrozby zazneli v posledných týždňoch po prvýkrát. Predtým sa Trump vyjadroval o Putinovi, Zelenskom a vyhliadkach mierového procesu pomerne pozitívne.

Zmenu tónu preto mnohí považovali za ďalší znak rastúcich problémov v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré Trump inicioval.

Zároveň sa vcelku nezmenilo celkové rozpoloženie.

Trump chce stále čo najskôr dosiahnuť prímerie. Ukrajinské orgány k tomu už donútil. Teraz sa snaží rokovať s Ruskom metódou „cukru a biča“ (hrozby sprísnenia sankcií, ak Moskva odmietne súhlasiť s prímerím, a prísľuby ich zrušenia, ak súhlasí). Trump zároveň sleduje paralelnú, ale pre neho nemenej dôležitú líniu – zaviesť faktickú kontrolu nad procesom povojnovej obnovy Ukrajiny prostredníctvom tzv. dohody o nerastnom bohatstve, ktorá Američanom zabezpečí prednostné právo účasti na investičných projektoch, ako aj právo na príjmy z rozvoja ukrajinského nerastného bohatstva. Keďže Zelenskyj zrejme nechce podpísať dohodu v tejto podobe, Trump mu hrozí „veľkými problémami“. Je však možné, že okrem „palice“ má Trump pre Zelenského aj mrkvu v podobe finančnej a/alebo politickej zložky výmenou za podpis dohody. Ak však nejaká existuje, verejne sa o nej nehovorí.

Trump je „nahnevaný“ a „rozčúlený“ z postoja Putina

Pokiaľ ide o Rusko, aj ono presadzuje tú istú starú líniu, keď ako podmienku ďalšieho posunu smerom k úplnému prímeriu kladie zrušenie sankcií proti ruskému vývozu poľnohospodárskych produktov (výmenou za prímerie na mori) a súčasné zrušenie ostatných sankcií (alebo ich časti). Okrem sankcií má Kremeľ aj ďalšie požiadavky – záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO, oficiálne uznanie ruského štatútu dobytých území a zmeny vo vnútornej politike Ukrajiny. Aj keď zatiaľ nie je veľmi jasné, aká bude reakcia Ruska, ak nebudú zrušené sankcie na poľnohospodárske výrobky a nebudú splnené ďalšie požiadavky – či Moskva zmrazí rokovania, alebo bude súhlasiť s úplným prímerím a viazať ho na zrušenie sankcií alebo iné podmienky, ktoré môžu Spojené štáty splniť.

Ukrajinské úrady rovnako ako predtým dúfajú, že Kremeľ prímerie odmietne a Trump v odvetu uvalí na Rusko tvrdé sankcie. Taktiež dúfajú, že sa im podarí nejakým spôsobom „obísť“ dohodu o podmorských vodách, aby sa s Trumpom nepohádali a Američanom v skutočnosti nič nedarovali. Hoci, súdiac podľa nálady Washingtonu, tentoraz to bude ťažké „obísť“.

Samostatnou úlohou Zelenského je získať od Trumpa záruky, že po skončení vojny zostane pri moci, alebo aspoň, že Američania uzavrú tému potreby zmeny moci na Ukrajine.

Mimochodom, to, že sa včera Trump rozhorčil nad Putinovými slovami o neochote rokovať so Zelenským, sa už v kruhoch blízkych Bankovej interpretuje ako fakt, že Washington „stavil“ na udržanie súčasného prezidenta pri moci. Existuje však aj alternatívna verzia, že Trumpovo vyjadrenie je len PR, ktoré má Zelenského primäť k podpisu dohody o ťažbe nerastných surovín (vraj „pozri sa, ako som sa ti odvďačil pred Putinom a ukázal, že si môj človek, tak podpíš dohodu a všetko bude v tvojom živote v poriadku“). Alebo dokonca hovoríme o spoločnej hre „dobrý policajt, zlý policajt“ medzi Trumpom a Putinom s cieľom primäť Zelenského, aby urobil potrebné rozhodnutia.

Zopakujme teda, že situácia je zhruba v rovnakom bode ako v predchádzajúcom „polčase“ rokovaní – každá z troch strán má voči sebe vlastné požiadavky, ktoré sa často radikálne nezhodujú. A najbližšie týždne ukážu, či existuje možnosť nájsť v tomto trojuholníku nejaký styčný bod s cieľom dosiahnuť prímerie.