Je to dosť smutné konštatovanie, ale to nevidí iba slepý. Samozrejme, Bielorusko nie je Ukrajina a banderovci, neoliberáli a neonacisti to tam nebudú mať také ľahké. Ale „prípravná práce“ sa zjavne rozbehli. Viacerí domáci obyvatelia nás na to upozornili. Poukázali na to, že na „teplé miestečka“, hlavne v regiónoch, sa postupne dostáva stále viac ľudí, ktorí nemajú záujem o zachovávanie priateľských vzťahov s Ruskom a skôr sa „otáčajú“ k Európskej únii a USA. Nie náhodou samospráva úplne odignorovala jazdu Nočných vlkov.

Na tom by nebolo nič zlé, keby časť Bielorusov začalo ťahať skôr do EÚ, ako do Ruska, ak to nezačnú preháňať, ako sa to stalo na Ukrajine, v Gruzínsku a momentálne aj v Arménsku. Je to vlastné rozhodnutie každého: niektorí sa chcú viac kamarátiť a Ruskom, iní s EÚ a USA. Nuž, je sloboda, demokracia. Horšie je to, že niektorí z tých, ktorí sa chcú viac kamarátiť s EÚ a USA, urobili z Ruska nepriateľa. Zasa si musíme pripomenúť Ukrajinu – ale dokonca nie súčasnú žovtoblakitnú, ale tie udalosti v krajine, ktoré sa tam odohrávali v r. 1993 – 2013. Niečím podobným začína zaváňať aj v Bielorusku. Hlavne je to vidieť v médiách.

Väčšina bieloruských portálov zverejnila dosť negatívnu informáciu o jazde Nočných vlkov. Reakcia čitateľov podobných portálov bola rovnaká. Noční vlci sú „Putinove deti“ a nemajú čo robiť v Bielorusku, pretože šíria ruskú propagandu. Podľa nich, uctievanie hrdinov druhej svetovej vojny, navštevovanie cintorínov a pomníkov, prežehnávanie sa – to je iba divadielko. Iba zopár portálov pozitívne alebo aspoň neutrálne ohodnotili túto akciu Nočných vlkov.

Zakaždým budem opakovať: samozrejme, situácia v Bielorusku je iná, ako na Ukrajine, bieloruské vedenie koná inak, ako konalo bývalé ukrajinské vedenie, ale predsa nedalo sa nevšimnúť „pneumatikový smrad“ Majdanu. Rôzni neoliberáli, „demokrati“ a „Sorosové deti“ už začínajú dvíhať hlavu v Bielorusku. Nebezpečenstvo nie je také veľké, ako pred niekoľkými rokmi na Ukrajine alebo v Arménsku. Ale výsledky činnosti mimovládok, „demokratických“ médií poznáme. Preto je hrozba majdanizácie Bieloruska dosť reálna.

Vlastne niet sa čomu čudovať. Otočíte sa do hociktorej strany sveta a všade narazíte na frontálne útoky neoliberálov, slniečkarov, platených Sorošom a inými „dobroprajníkmi“ mimovládok a pod. Totálny útok pozorujeme na Balkáne a v Južnej Európe. Podobný masívny atak prežívajú južné štáty bývalého ZSSR. Pobaltské štáty a Poľsko ani netreba spomínať – tam je dielo takmer dokonané. Neoliberálna vlna stále narastá na sile v susednom Česku, Maďarsku a u nás. Niet sa čomu čudovať, že frontálny útok zasiahol aj Bielorusko.

Možno ani Nostradamus by nepovedal, ako to tam dopadne. Možno súčasné bieloruské vedenie bude múdrejšie, ako to bývalé ukrajinské a nepripustí majdanizáciu svojej krajiny. Nebezpečenstvo však narastá. Je v tom jeden pozoruhodný, ale aj dosť smutný paradox. V Bielorusku ako aj na Ukrajine, alebo aj vo viacerých iných štátoch, žijú milióny múdrych, dobrosrdečných, prívetivých ľudí, ale k moci sa postupne dostávajú ľudia, ktorí majú úplne odlišné smernice, postoje a názory, ako drvivá väčšina obyvateľstva. Najzreteľnejšími príkladmi sú v tomto smere Srbsko, Bulharsko, Čierna Hora, Ukrajina a niektoré iné štáty. Začína hroziť, že podobné javy budú vznikať aj v Bielorusku. Zatiaľ je to tam iba v zárodku, ale veď podobne v zárodku to bolo aj na Ukrajine, v Arménsku, Gruzínsku a pod.

Je to divný pocit. Viete, že milióny ľudí v tej alebo inej slovanskej krajine majú k vám dobrý vzťah, ale väčšia alebo menšia časť politikov a médií má úplne opačný postoj. A zasa – predovšetkým to platí pre Ukrajinu, Gruzínsko, Arménsko, Srbsko a pod. Začína tým zaváňať aj v Bielorusku. Drvivá väčšina obyvateľstva sú milí, príjemní, dobrosrdeční ľudia, praví Slovania. Ale niektorí politici a hlavne médiá už otáčajú „volant“. Mimovládky ani nespomínam… Demokrati a liberáli z EÚ a USA už dávnejšie útočia na Bielorusko a vedenie tejto krajiny. Podľa nich, je to už posledná „bratská“ krajina vo vzťahu s Ruskom. Treba zlikvidovať aj posledného priateľa a ponechať Moskvu vo vákuu, v obkľúčení nepriateľských štátov. Vo viacerých krajinách sa im to podarilo. Zopakuje sa to aj v Bielorusku?

Pre nás je to predovšetkým hrozba, že pokúšajú sa zlikvidovať posledné štáty, ktorým ešte ako-tak ide o slovanstvo, o priateľské vzťahy medzi slovanskými krajinami. Zničia Rusko – zničia aj slovanstvo, Bielorusko je v tomto smere predposledný stupienok na ceste likvidácie slovanstva. Preto návšteva tejto krajiny a jazda s Nočnými vlkmi zanechala dvojaký dojem. Na jednej strane /budem to neustále opakovať/ Bielorusko je krásna krajina a a žijú tam milióny prívetivých a dobrosrdečných ľudí, ktorí majú rovnaké povahy, názory a postoje, ako my, ale časť politikov, predstaviteľov samospráv a hlavne médií prechádza na inú cestu.

Samozrejme, chceme veriť, že Bielorusi nepripustia vo svojej krajine Majdan a iné neoliberálne, banderovské, slniečkarské a neofašističké cirkusy. Nemali by však podceňovať nebezpečenstvo, ako to urobili na Ukrajine, v Arménsku, Bulharsku a dokonca podobne nebezpečenstvo hrozí už aj tam, kde by sme pred rokmi ani náhodou nečakali – v Srbsku. Sorosovci, neoliberáli, neokoni, banderovci a iná zberba útočí širokým frontom. Tie útoky stále silnejú aj u nás či v Česku alebo Maďarsku.

V týchto dňoch oslavujeme výročie víťazstva nad fašizmom v druhej svetovej vojne, ale prerodený, zregenerovaný a zmodernizovaný fašizmus zasa útočí na všetkých frontoch. Dokážeme byť takí silní /a hlavne, múdri/, ako naši predkovia, a odrazíme ďalší útok?

Eugen Rusnák