Odišiel slávny spisovateľ a demokrat Arpád Soltész. Odišiel nadobro, momentálne je v Česku, odkiaľ nám posiela svoje odkazy plné múdrosti a lásky k Slovensku. Pre nás je to nenahraditeľná strata – autor diel ako Sviňa či Mäso sa jednoducho nahradiť nedá. Vo svojom liste na rozlúčku napísal: „Chorobou je tých zhruba 75 percent slovenského elektorátu, ktorý opäť volil rôzne odtiene hnedej, plus ten ťažko odhadnuteľný podiel voličov liberálnej demokracie, ktorí sú ochotní jej hodnoty do nejakej miery tolerovať výmenou za západný blahobyt, ale inak im skôr prekážajú.“ A ďalej napísal, že hádať sa s národom nemá zmysel. A tak zrejme na jeho ďalšie humanistické diela budeme musieť poškuľovať už spoza hranice. (Ktovie ako sa budú volať – Cholera, Hovädo či Hajzel?) Len sa obávame: ak v Česku najbližšie vyhrá Babiš, kam Arpi pôjde potom a čo bude hovoriť o 75 percentách českej populácie?

Odišla Dorota Nvotová. Intelektuálna, emocionálna aj morálna autorita celosvetového významu, keďže bola aj v Nepále a všelikde inde. Je to ďalšia morová rana pre ťažko skúšané Slovensko. Výsledok volieb ju natoľko vydesil, že v najvyššom zúfalstve nastúpila do karavanu a v depresiách opustila tútokrajinu a zamierila niekam, kde si sadla k vode a meravo do nej hľadela: „Zobudila som sa do rána, v ktorom som chvíľu nevedela, kto som. Vedela som len, že sa naplnila moja predtucha z čias, keď som napísala pieseň Requiem za krajinu. A to bolo jediné, čo som vám dokázala k tomu pocitu povedať. Celá uplakaná, vystrašená a zlomená som sadla do auta, zapriahla karavan a odišla na tri dni za hranice. Niekam blízko, kde budem sama, bez ľudí, bez Slovákov, bez výčitiek, posmeškov, pľuvancov a vyhrážok,“ uviedla. Nemáme o nej bližšie správy, niekto sa domnieva, že utiekla na Ukrajinu, aby sa nadýchala demokracie, iní sa sporia, či do toho jazera hľadí dodnes alebo či doňho nebodaj od zúfalstva skočila, keď aj tam zbadala nejakého Slováka ísť náhodou okolo.

Odišiel Martin Klus. Bol politikom, úspešným plagiátorom, kandidátom (neúspešným) na župana, kandidátom (neúspešným) na bruselského audítora a najmä veľmi úspešným politológom, ktorý poskytoval rozumy všetkým televíziám od Markízy až po TRT. Skrátka človek, ktorý rozumel politike viac ako čomukoľvek inému. Potom, ako neuspel v strane SaS sa dal vo voľbách 2023 napísať na kandidátku strany Sme rodina, čím definitívne potvrdil, že jeho politický nos je jednoducho neomylný. Od občanov Slovenska zato dostal 1667 krúžkov, čo je krásny výsledok, veď to je takmer toľko, koľko dostal intelektuálny guru OĽaNO Jozef Pročko v celom Košickom kraji a dokonca je to len šesťkrát menej krúžkov, než dostal Robert Fico v Petržalke. Klus povedal, bolo to deň pred voľbami, že Slovensko je úžasná krajina. Víťazstvo Smeru a spol. ho však natoľko rozosmutnelo, že už o pár dní sa hlásil z USA. Zostane tam a bude tam skúmať vplyv dezinformácií, hoaxov a propagandy na život živých organizmov, konkrétne na človeka. Predstavte si, ako rýchlo si toto teplé miestečko vybavil, aký je on šikovný – vedeli by ste to tak rýchlo aj vy?

Odchádza vraj aj Miroslav Trnka, spolumajiteľ firmy Eset. Ten už vopred avizoval, že ak budú lživé útoky na firmu, ale aj na neho osobne a jeho rodinu pokračovať a k moci sa dostane Fico, tak bude zvažovať odchod zo Slovenska. Voliči si nedali povedať, a tak Trnka po voľbách vyhlásil: „Ja ako fyzická osoba sa z tohto dôvodu naozaj plánujem zo Slovenska odsťahovať.” Eset ako firma tu však našťastie ostane, čo je logické, veď o pol roka sú prezidentské voľby, potom europarlamentné, komunálne, ďalšie parlamentné, a tak ďalej, až do skončenia sveta.

Tieto štyri výnimočné osobnosti, to však je len vrchol ľadovca. Ľudí, ktorí by radi odišli, je omnoho viac, najmä mladých, ktorí vďaka svojmu kvalitnému vzdelaniu a ešte kvalitnejším informáciám z našich objektívnych hlavno- a silnoprúdových masmédií sa politike omnoho lepšie rozumejú než tí starší, a najmä tí úplne starí, ktorým ten socializmus tak poplietol mozgy, že niektorí si dokonca myslia, že sa ľuďom vtedy žilo lepšie ako dnes, že vtedy mali lepšiu zdravotnú starostlivosť, sociálne zabezpečenie, istotu práce, potraviny, bezpečnosť a podobné hlúposti.

Čo si Slovensko počne bez týchto ľudí? Tá obrovská kvalita, ktorá nám odišla za hranice, sa jednoducho nahradiť nedá. Na druhej strane, je tu šanca, že jedného dňa nám tam sformujú exilovú vládu. Alebo že by skôr jedno oddelenie v nejakej liečebni?

Ale dosť bolo sarkazmu. Keby to nebolo také smiešne, tak by sme museli konštatovať, že tu ide v podstate o dosť vážnu vec: rozpútanie mediálnej psychózy z toho, že sa vraj po voľbách majú začať diať nejaké strašné veci, spôsobilo, že mentálne labilnejší ľudia s diagnózou „porušená národná identita“ dostali akútny hysterický záchvat, ktorý u niektorých vyústil naozaj až do opustenia republiky.

Inými slovami, toto všetko je dôsledok šírenia čohosi, čo môžeme spokojne označiť za poplašnú správu. Tá je, mimochodom, zo samotnej svojej podstaty nezmyselná, veď ten istý Smer, ktorý je teraz tak hystericky démonizovaný, tu vládol niekoľko volebných období a nič také hrozné sa so Slovenskom nedialo. To však je zbytočné vysvetľovať ľuďom, ktorí sú už so schopnosťou vnímať realitu ďaleko „za hranicami všedných dní“, ako by to povedal básnik.

Cynickí politickí manipulátori ich v uplynulých rokoch postupne priviedli až na hranu a teraz svojím besnením natoľko otriasli ich chatrným duševným zdravím, že sa títo nešťastníci odhodlali k radikálnemu kroku opustiť vlasť, rodinu, priateľov a rozbehnúť sa do neznáma, do cudziny.

A ktovie koľkí iní urobili v dôsledku tejto cielenej hysterizujúcej kampane iné bláznivé, divoké kroky. Niekto by si napríklad mohol položiť otázku, prečo bol akurát práve týždeň pred voľbami na slovenských železničných tratiach rekordný počet samovrážd. Či trebárs, úplnou náhodou, aj podobné veci nemôžu súvisieť s hrôzou, ktorú tu na občanov niekto cieľavedomo púšťal, aby ich mobilizoval „správne“ voliť, lebo inak ani slnko nevyjde.

Ale predstavte si, ono vyšlo.