Keď americký prezident Donald Trump v roku 2019 prvýkrát navrhol kúpu Grónska, ľudia si mysleli, že je to len žart. Svoju plán zopakoval krátko po svojom januárovom návrate do Bieleho domu. Plán na kúpu Grónska je súčasťou zahraničnej politiky Trumpovej administratívy, ktorá sa riadi heslom “Amerika na prvom mieste“ (America First). Táto zahraničná politika zahŕňa okrem iného požiadavky, aby Ukrajina odovzdala práva na ťažbu nerastných surovín výmenou za pokračujúcu vojenskú pomoc, hrozby, že prevezme kontrolu nad Panamským prieplavom a zmení jeho názov, a návrhy, aby sa Kanada stala 51. štátom USA.

Prečo práve Grónsko?

Rastúce medzinárodné napätie, globálne otepľovanie a meniace sa svetové hospodárstvo dostali Grónsko do centra pozornosti. V otázkach globálneho obchodu a bezpečnosti sa americký prezident Trump chce uistiť, že USA budú mať kontrolu nad touto krajinou, ktorá je mimoriadne bohatá na nerastné suroviny, a ktorá zabezpečuje ochranu Arktídy a severoatlantických prístupov k Severnej Amerike.

Grónsko však je samosprávnym územím Dánska, dlhoročného spojenca USA, ktoré túto Trumpovu iniciatívu odmietlo. Dánsko tiež uznalo právo Grónska na získanie nezávislosti v okamihu, ktorý si Grónsko určí samo. V súvislosti s obavami zo zahraničného zasahovania a požiadavkou, že Grónčania musia mať svoj osud pod kontrolou, predseda vlády ostrova Múte Bourup Egede vyhlásil na tento utorok predčasné parlamentné voľby.

Najväčší ostrov na svete, ktorého 80 % leží za polárnym kruhom, je domovom približne 56 000 obyvateľov, prevažne Inuitov, ktorých zvyšok sveta doteraz zväčša ignoroval.

Prečo sa ostatné krajiny zaujímajú o Grónsko?

Pod vplyvom klimatických zmien sa arktický ľad stenčuje, čo by mohlo viesť k vytvoreniu severozápadného priechodu pre medzinárodný obchod a k opätovnému oživeniu konkurenčného boja o prístup k nerastným zdrojom v regióne s Ruskom, Čínou a ďalšími krajinami.

„Povedzme si to jasne: čoskoro vstúpime do “Storočia Arktídy“ a jeho najcharakteristickejšou črtou bude prudký vzostup Grónska, jeho trvalý význam a všadeprítomný vplyv,“ povedal Dwayne Menezes, výkonný riaditeľ Iniciatívy pre polárny výskum a politiku (Polar Research and Policy Initiative).

„Grónsko – ležiace na križovatke medzi Severnou Amerikou, Európou a Áziou a disponujúce obrovským potenciálom prírodných zdrojov – bude len získavať na strategickom význame a všetky veľké i malé mocnosti sa mu budú snažiť venovať pozornosť. Jedna z nich chce ísť ešte ďalej a kúpiť ho,“ uviedol.

Faktory, ktoré podnecujú záujem USA o Grónsko

Prvým faktorom je konkurencia v Arktíde. Po skončení Studenej vojny bola Arktída zväčša oblasťou medzinárodnej spolupráce. Klimatické zmeny, honba za vzácnymi zdrojmi a rastúce medzinárodné napätie opäť zvyšujú konkurenčný boj v tomto regióne.
Druhým faktorom je strategický význam ostrova. Grónsko sa nachádza pri severovýchodnom pobreží Kanady a viac ako dve tretiny jeho územia ležia za polárnym kruhom. Vďaka tomu má kľúčový význam pre obranu Severnej Ameriky už od obdobia druhej svetovej vojny, kedy USA obsadili Grónsko, aby zabezpečili, že nepadne do rúk nacistického Nemecka, a aby ochránili kľúčové námorné trasy v severnom Atlantiku.

USA si od vojny ponechali v Grónsku základne a vesmírna základňa Pituffik, bývalá letecká základňa Thule, podporujú operácie protiraketovej výstrahy a protiraketovej obrany a vesmírny dohľad pre USA a NATO. Grónsko tiež stráži časť tzv. medzery GIUK (Grónsko, Island, Spojené kráľovstvo), kde NATO monitoruje pohyb ruského námorníctva v severnom Atlantiku.

Ďalším faktorom sú prírodné zdroje. Grónsko má veľké ložiská nerastov tzv. vzácnych zemín, ktoré sú potrebné na výrobu všetkého – od počítačov a smartfónov až po batérie, solárne a veterné technológie, ktoré budú zabezpečovať prechod od fosílnych palív. Geologická služba USA (U.S. Geological Survey ) tiež identifikovala potenciálne podmorské ložiská ropy a zemného plynu.

Grónčania chcú tieto zdroje využívať, ale prijali prísne pravidlá na ochranu životného prostredia. Existujú aj otázky o uskutočniteľnosti ťažby nerastného bohatstva Grónska kvôli nepriaznivému klimatickému podnebiu v regióne.

Ustupujúca ľadová pokrývka Grónska odhaľuje nerastné bohatstvo krajiny a topiaci sa morský ľad otvára kedysi mýtický Severozápadný priechod cez Arktídu.

No a Grónsko sa nachádza na strategickom mieste pozdĺž dvoch potenciálnych trás cez Arktídu, ktoré by skrátili čas prepravy medzi severným Atlantikom a Pacifikom a obišli by zúžené priechody Suezským a Panamským prieplavom. Hoci tieto trasy pravdepodobne nebudú komerčne životaschopné ešte mnoho rokov, získavajú si pozornosť.

Záujem Číny

V roku 2018 sa Čína v snahe získať väčší vplyv v regióne vyhlásila za “štát v blízkom okolí Arktídy“. Čína tiež oznámila plány na vybudovanie “Polárnej hodvábnej cesty“ v rámci svojej globálnej iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta (Belt and Road Initiative), ktorá vytvorila hospodárske prepojenia s krajinami po celom svete.

Vtedajší americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo tento krok Číny odmietol: „Chceme, aby sa Severný ľadový oceán zmenil na nové Juhočínske more plné militarizácie a konkurenčných územných nárokov?“

Čínou podporovaný projekt ťažby vzácnych zemín v Grónsku sa zastavil po tom, ako miestna vláda v roku 2021 zakázala ťažbu uránu.

Nezávislosť ostrova

Legislatíva, ktorá v roku 2009 rozšírila autonómiu Grónska, uznala aj právo krajiny na nezávislosť podľa medzinárodného práva.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Grónčanov je za nezávislosť, hoci sa rozchádzajú v názore, kedy presne by k nej malo dôjsť.

Potenciálna nezávislosť vyvoláva otázky týkajúce sa vonkajšieho zasahovania do Grónska, ktoré by mohlo ohroziť záujmy USA v krajine.

Prečítajte si tiež:

• „Drž hubu, človiečik!“ Musk, Rubio a poľský minister sa na sociálnej sieti ostro pohádali
• Trump: „Myslím si, že tento týždeň dosiahneme významný pokrok“
• Trump povedal, že Ukrajina „neprejavuje“ túžbu po mieri