Prečo Biden povolil údery raketami hlboko do Ruska

Americký prezident Joseph Biden po dlhých pochybnostiach urobil rozhodnutie, o ktorom ho presvedčil Kyjev – povolil použitie amerických rakiet dlhého doletu na ruskom území. Dokonca aj v USA označujú tento krok za „šialený a provokatívny“. Prečo ho teda Biden potrebuje – a aká môže byť ruská reakcia? pýta sa a odpovede hľadá Gevorg Mirzajan v ruských novinách Vzgljad

19. 11. 2024 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke americký prezident Joe Biden / Foto: TASR/AP-Ben Curtis

Washington 18. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Ben Curtis)

▶ ❚❚ ↻

Americký prezident Joe Biden dal kyjevskému režimu povolenie na použitie amerických rakiet dlhého doletu a vysoko presných rakiet na „starom“ (t. j. Západom uznanom) ruskom území. Informuje o tom denník The New York Times s odvolaním sa na amerických predstaviteľov. Hlavnými cieľmi budú údajne ruské a nepreukázané severokórejské jednotky v Kurskej oblasti.

V skutočnosti podľa publikácie bola základom Bidenovho rozhodnutia práve „účasť severokórejských vojsk na ŠVO“. Okrem toho toto rozhodnutie podľa niektorých iných amerických médií ovplyvnili rozhovory amerického prezidenta s lídrami Južnej Kórey a Japonska, ktoré sa uskutočnili na okraj samitu APEC v Peru. A po USA schválili podobné údery aj Veľká Británia a Francúzsko so svojimi systémami StormShadow a SCALP.

O Londýne a Paríži nikto nepochyboval – lídri týchto európskych krajín žiadali Washington o takéto povolenie už niekoľko týždňov. Biden to však celé tieto týždne odmietal. Predovšetkým kvôli oprávneným obavám z eskalácie – a uvedomovaniu si, že z vojenského hľadiska americké rakety nič nezmenia. Nepomôžu kyjevskému režimu zvrátiť priebeh vojny.

Píšu o tom nielen ruskí vojenskí analytici, ale aj redakcia americkej CNN. Počet ATACMS, SCALP a StormShadow, ktoré môže Kyjev dostať, je veľmi obmedzený.

Čo teda prinútilo Bidena prehodnotiť svoj postoj, upustiť od opatrnosti? Verzia o „reakcii na severokórejské zapojenie sa“ sa hneď ruší – už len preto, že ak sa toto zapojenie uskutoční, tak sa uskutoční v Kurskej oblasti, hovoríme teda o suverénnom ruskom území.

V skutočnosti môže existovať len jedna reakcia, a tú vyslovila a uznala dokonca aj CNN. Televízna stanica označuje rozhodnutie administratívy Bieleho domu za „mimoriadne provokatívne“. Táto provokácia sa uskutočňuje v snahe vyriešiť niekoľko cieľov zahraničnej politiky USA.

Po prvé, inšpirovať spojencov. Nielen Juhokórejčanov a Japoncov (ktorí sa obávajú dôsledkov rusko-severokórejskej spolupráce), ale aj Európanov.

Nedávne úspechy ruskej armády spolu s Trumpovým víťazstvom uvrhli rusofóbnu časť Európy do skľúčenosti – no hneď po Bidenovom rozhodnutí sa rusofóbovia vzchopili. „Údery západných zbraní dlhého doletu proti Rusku budú rozhodujúce v boji proti agresorovi. Mier sa nedá dosiahnuť slabosťou. Mier je výsadou silných. Buď silná, Ukrajina,“ teší sa litovský prezident Gitanas Nauseda.

Samozrejme, aj to inšpiruje kyjevské vedenie k pokračovaniu vojny. „Údery sa neudeľujú slovami. Takéto veci sa neoznamujú. Rakety budú hovoriť samy za seba,“ povedal šéf režimu Vladimir Zelenskyj. Kyjev verí, že ich jedinou záchranou môže byť eskalácia bojov za účasti USA; o túto eskaláciu prosili celé mesiace – a teraz ju dostali.

Po druhé, cieľom provokácie je otestovať odhodlanie Moskvy. Západ veľmi dobre vie, že Moskva bude povolenie úderov vnímať ako priamu účasť Západu na vojenskej agresii proti Rusku. Otvorene to vyhlásil Vladimir Putin. „Tým sa výrazne zmení samotná podstata a charakter tohto konfliktu a Ruská federácia prijme príslušné rozhodnutia na základe hrozieb, ktoré jej budú hroziť,“ vysvetlil ruský líder.

Medzi možnosťami odvetných rozhodnutí by mohlo byť aj prudké sprísnenie ruských akcií v rámci strategických obranných síl. „Západ sa rozhodol pre takú úroveň eskalácie, ktorá by sa mohla skončiť úplnou stratou štátnosti zvyškov Ukrajiny,“ napísal senátor Andrej Klišš.

Alebo dodávanie ruských zbraní nepriateľom USA – čo kedysi naznačil aj Vladimir Putin. „Vyhradzujeme si právo to urobiť. [Dodávať zbrane] tým štátom alebo dokonca niektorým právnym štruktúram, ktoré na seba cítia určitý tlak, aj vojenského charakteru… Ak oni dodávajú zbrane do vojnovej zóny a vyzývajú na ich použitie na našom území, prečo by sme nemali právo urobiť to isté, odpovedať zrkadlovo?“ – povedal v júni na samite Petrohradského ekonomického fóra.

Možno sa stretnúť aj s verziou, že Bidenova provokácia je namierená proti Trumpovi – aby zmaril akékoľvek jeho pokusy o rokovania s Moskvou. „Zvolený prezident Donald Trump si možno myslí, že dokáže vyjednať mier, ale zdedí vojnu, v ktorej sa stávky výrazne zvýšili,“ píše CNN. Rovnaký názor zastáva aj syn novozvoleného prezidenta Donald Trump mladší, ktorý Bidenovo rozhodnutie označil za „šialené“ a povedal, že „americké VPK chce začať tretiu svetovú vojnu, kým môj otec nebude mať šancu dosiahnuť mier“.

Litovský prezident Nauseda: "Tento deň nastal. Zostaň silná, Ukrajina." "Idioti," odpovedal Trump ml.

V skutočnosti však Trump de facto nahral Bidenovi na jeho provokáciu. Washington si jednoducho vybral mimoriadne vhodný okamih na oznámenie schválenia takýchto úderov – hneď po zvolení nového prezidenta USA.

Jedna vec je ohlásiť údery, druhá vec je ich skutočné uskutočnenie. Jeden americký prezident pripravuje zbrane a druhý dáva príkaz na ich použitie. Zároveň, keď sú zbrane pripravené, je niekedy nemožné ich použitie zastaviť.

Táto nejednoznačnosť umožňuje starej a novej administratíve Bieleho domu prenášať zodpovednosť za rozhodnutie zasiahnuť Rusko jeden na druhého. Biden a Trump si budú v prípade katastrofického vývoja pre Ukrajinu a Spojené štáty budú ukazovať prstom jeden na druhého – a obaja môžu tvrdiť, že sa na rozdiel od toho druhého skutočne zasadzovali za mierové riešenie krízy.

Medzi americkými politikmi aj v médiách sa v poslednom čase skutočne čoraz častejšie špekuluje o možných mierových rozhovoroch. „Americký ľud hlasoval 5. novembra proti týmto posledným americkým rozhodnutiam a nechce financovať ani viesť zahraničné vojny. Chceme riešiť svoje vlastné problémy. Stačilo, toto sa musí zastaviť,“ povedala členka Snemovne reprezentantov USA Marjorie Taylor Greeneová.

Celá táto „mierumilovná“ rétorika by nás však nemala oklamať. Už mnohokrát sme boli svedkami toho, ako po vyhláseniach o mieri Spojené štáty zorganizovali nové protiruské provokácie. V tomto prípade túto hru hrajú Biden aj Trump spoločne s celou americkou elitou.

Spojené štáty – či už pod Bidenom alebo pod Trumpom – budú vždy chcieť spôsobiť Rusku strategickú porážku. Rozdiel je len v niektorých detailoch. Ak sa Biden pokúsil spôsobiť túto porážku prostredníctvom „okrajovej vojny“ na Ukrajine, Trump sa pokúsi o to isté prostredníctvom politického vydierania a pochybných rokovacích schém.

Na oboje môže mať Rusko len jednu odpoveď: víťazstvo v ukrajinskej špeciálnej operácii.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Austrálsky premiér Anthony Albanese oznámil, že týždeň od masovej streľby na pláži Bondi si Austrália pripomenie národným dňom „zamyslenia“ a zároveň predstavil plány na rozsiahly program spätného výkupu zbraní.