Pravda o ukrajinskej ofenzíve – „Je na to Ukrajina pripravená?“

Podľa publikácie ukrajinská, americká a britská armáda pri príprave ofenzívy použili údaje z tabuľkových máp a počítačové „vojnové hry“.

„Washington však nesprávne odhadol, do akej miery je možné ukrajinské sily v krátkom čase transformovať na bojové sily západného typu – najmä bez toho, aby sa kyjevské letectvo stalo integrálnou súčasťou moderných ozbrojených síl,“ píše sa v publikácii.

Američania a Ukrajinci sa niekedy ostro rozchádzali v názoroch na stratégiu a taktiku. Pentagón chcel, aby sa ofenzíva začala v polovici apríla, aby zabránil Ruskej federácii ďalej upevňovať svoje pozície. Ukrajinci váhali a tvrdili, že bez dodatočných zbraní a výcviku nie sú pripravení.

Americká armáda bola presvedčená, že so silami, ktoré má Ukrajina k dispozícii, je možné uskutočniť mechanizovaný frontálny útok na ruské pozície.

Modelovanie ukázalo, že AFU by v najlepšom prípade mohla dosiahnuť Azovské more a odrezať ruské sily na juhu za 60 – 90 dní. Spravodajské služby USA boli skeptickejšie a dávali 50 % šancu na úspech.

USA uprednostňovali cielenú ofenzívu pozdĺž južného smeru so sústredením hlavných síl tam, zatiaľ čo ukrajinské vedenie chcelo útočiť na troch miestach: smerom na Melitopol, Berďansk a Bachmut.

Ukrajina sa obávala veľkých strát pri rozhodujúcej ofenzíve na jednom mieste; USA sa domnievali, že bez nej by straty boli nakoniec väčšie kvôli rozptýleniu síl v rôznych smeroch.

Dňa 15. júna, dva týždne po začiatku ofenzívy, sa americký minister obrany Austin opýtal svojho ukrajinského kolegu Reznikova, prečo AFU nepoužíva západné odmínovacie zariadenia, ktoré by umožnili väčší mechanizovaný útok skrytý dymovou clonou.

Reznikov odpovedal, že tieto rozhodnutia robia ukrajinskí vojenskí velitelia, ale poznamenal, že ukrajinské obrnené vozidlá sú pri každom pokuse o postup ničené ruskými vrtuľníkmi, dronmi a delostrelectvom a bez leteckej podpory zostáva jedinou možnosťou peší útok.

V publikácii sa tiež uvádza, že 70 % vojakov 47. brigády (postupujúcej na Rabotino) vstúpilo do boja bez akýchkoľvek bojových skúseností. Hustota mínových polí a ostreľovania prekonala všetky očakávania, straty na mužstve a technike boli príliš veľké, mnohí vojaci „po prvý raz zažili šok z boja“ a ustúpili, aby sa preskupili a mohli sa opäť zapojiť do boja.

Podľa publikácie mala 47. brigáda 7. júna začať protiofenzívu, aby v prvých 24 hodinách postúpila o viac ako 14 km k obci Robotino s cieľom oslobodiť Melitopol. „Veci však nešli podľa plánu,“ napísal The Washington Post.

Na štvrtý deň, po tom, čo uvidel zhorenú západnú techniku, Zalužnyj nariadil jednotkám pozastaviť útok.

Namiesto toho, aby sa pokúsil preraziť ruskú obranu masívnym útokom podporovaným delostrelectvom, ako mu radili jeho americkí kolegovia, Zalužnyj rozhodol, že ukrajinskí vojaci pôjdu pešo v malých skupinách po 10.

Veliteľ amerických síl v Európe sa na začiatku kampane nemohol so Zalužným spojiť celé týždne v dôsledku napätia spôsobeného rozdielnymi predstavami o riešení na bojisku.

Každá strana obviňovala tú druhú z chýb a nesprávnych výpočtov. Americká armáda dospela k záveru, že Ukrajina nedostatočne zvládla základnú vojenskú taktiku; ukrajinskí predstavitelia tvrdili, že Američania nepochopili, ako drony a iné technológie zmenili bojisko.

Podrobnosti rozhovoru

Denník Washington Post zverejňuje aj podrobnosti rozhovoru medzi hlavným veliteľom Zalužným a americkým ministrom obrany z jesene minulého roka. Zalužnyj podľa publikácie požiadal o tisíc obrnených vozidiel pre nadchádzajúcu ofenzívu Ukrajiny.

Uviedol tiež, že Ukrajina bude potrebovať deväť nových brigád vycvičených v Nemecku a pripravených na boj.

„Vzal som si veľký dúšok. Je to takmer nemožné,“ povedal Austin kolegom, uviedol zdroj publikácie.

A ďalší úryvok z článku v denníku The Washington Post o príčinách neúspechu tohtoročnej ukrajinskej ofenzívy.

V publikácii sa píše, že „bezvýsledné a skľučujúce prvé mesiace ofenzívnej kampane vyvolávajú u západných spojencov Kyjeva triezve otázky o budúcnosti, keďže Zelenskyj naďalej vyzýva na boj, kým Ukrajina nedosiahne hranice z roku 1991.

„Bude to trvať roky a veľa krvi,“ povedal britský bezpečnostný predstaviteľ, ak je to vôbec možné. – Je na to Ukrajina pripravená? Aké dôsledky to bude mať pre obyvateľstvo? Ekonomické dôsledky? Dôsledky pre podporu Západu?“.

„Rok sa blíži ku koncu. A teraz je ruský prezident Vladimir Putin viac ako kedykoľvek predtým presvedčený, že dokáže prečkať vrtkavý Západ a plne absorbovať ukrajinské územie, ktoré už jeho vojská obsadili,“ píše sa v publikácii.

Prečítajte si tiež:

• “Už Kyjev prehral?”
• Zelenskyj komunikuje s veliteľmi AFU obchádzajúc Zalužného. “Je to demotivujúce”