Pozrite, ako sa vo výboroch prijímajú návrhy ohľadom rodovej rovnosti a LGBTI

Bratislava 7. júla 2016 (HSP/Foto:Boris Kollar)

Minulý týždeň prebehlo zasadanie výboru pre Európske záležitosti, ktorého predsedom je Ľuboš Blaha (Smer). Schváliť sa mal balík záverov k rodovej rovnosti a LGBTI, ktorý odsúhlasila vláda a minister Richter.  Ako prebiehalo schvaľovanie vo výbore, zverejnil predseda strany Sme rodina Boris Kollár, ktorý bol prítomný ako člen výboru

Na výbore sa priamo opýtal štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí Branislava Ondruša, aký je postoj ministra a vlády k rodovej rovnosti a LGBTI a prečo majú schvaľovať niečo, o čom vôbec nie sú informovaní.

Vo svojej interpelácii povedal:

Na tejto rade sa všetko rieši ex post a ja si myslím, že to nie je správny postup tohto výboru. My by sme tu mali odsúhlasiť náš postoj k jednotlivým členom vlády, teda konkrétne k ministrovi Richterovi a nie sa dozvedať, že on niečo odsúhlasil a my to tu len ex post berieme na vedomie a dvihneme tu ruky. Ja sa preto chcem priamo opýtať pána Ondruša, hoc by bolo lepšie, keby som sa mohol priamo opýtať pána ministra Richtera. Takže rada EPSCO prijala závery rady k sociálnemu dialógu a balík záverov rady k rodovej rovnosti a LGBTI a ja mám vám teraz odsúhlasiť, že ste prijali tento záver? Chcem teda vedieť, aký bol postoj ministra Richtera a tým pádom našej vlády k rodovej rovnosti a LGBTI. Ja totiž vôbec neviem z tohto materiálu, čo je to ten balík a keď ste ho odsúhlasili, čo bolo v tom balíku? Nemáme možnosť sa k tomu vyjadriť, len ex post nám to tu dáte na výbor, aby sme to odhlasovali. Myslím, že je to absolútne nekorektné a takýto postup tohto výboru je nesprávny. A tu dávam výtku Vám, pán predseda výboru Blaha, že tieto veci nepreberáme dopredu, ale vždy len ex post.

Odpovede sa však člen výboru Kollár nedočkal. Bolo mu oznámené, že odpovede mu budú dodatočne zaslané.

Národná rada poverila výkonom svojej pôsobnosti v záležitostiach Európskej únie svoj výbor pre európske záležitosti (§58a rokovacieho poriadku). Tento výbor v praxi nevykonáva len pôsobnosť v intenciách ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. (schvaľovanie záväzných mandátov pre členov vlády), ale sú mu rokovacím poriadkom zverené aj ďalšie právomoci národných parlamentov (napr. posudzovanie súladu návrhov legislatívnych aktov EÚ so zásadou subsidiarity vrátane schvaľovania odôvodnených stanovísk). Možno konštatovať, že slovenský model predstavuje tzv. zmiešaný systém sledovania záležitostí EÚ v národnom parlamente.