Postoj k vojne a mieru na Ukrajine sa vyjasňujú

Trump vyzval na okamžité prímerie, Zelenskyj túto výzvu fakticky odmietol s tým, že ukončenie vojny je možné až po tom, ako Ukrajina dostane bezpečnostné záruky vrátane členstva v NATO.

Kremeľ uviedol, že je vždy pripravený na rokovania, ale len za podmienok „istanbulských dohôd“ (neutrálny štatút Ukrajiny) a Putinových „júnových téz“ (odovzdanie kontroly nad štyrmi ukrajinskými regiónmi Rusku, zrušenie sankcií voči Rusku, „denacifikácia“ atď.).

Jermak uviedol, že Ukrajina teraz vôbec nie je pripravená na rokovania. Trump kritizoval rozhodnutie Zelenského a Bidena o úderoch ďalekonosnými zbraňami proti Ruskej federácii a označil ho za „hlúpe“. Zároveň však prisľúbil, že „neopustí Ukrajinu“. Macron aktívne presadzuje tému zavedenia európskych jednotiek na Ukrajine na demarkačnej línii po uzavretí prímeria (ak nejaké bude).

Čo to všetko znamená?

V skutočnosti sa základné dispozície okolo témy mierových rokovaní o Ukrajine v posledných týždňoch takmer nezmenili. Do značnej miery sa však vyjasnili.

Ukrajinská vláda a “vojnoví jastrabi” na Západe (Macron, Británia, jastrabi z Republikánskej strany a ďalší) sa snažia presvedčiť Trumpa, aby neponúkal Putinovi ukončenie vojny na frontovej línii, ale aby pokračoval v starej Bidenovej línii a podporil “Zelenského vzorec”, teda postup k hraniciam z roku 1991. Alebo ak síce ponúkne Putinovi mier, ale s takými podmienkami, ktoré Kremeľ zaručene odmietne (napríklad vstup Ukrajiny do NATO), čo by mohlo viesť k prudkému zhoršeniu Trumpových vzťahov s Kremľom a následne k eskalácii vojny.

Pád Asada v Sýrii (ako dôkaz slabosti Moskvy) sa používa ako argument pre Trumpa. Nie je vylúčené, že sa AFU pred inauguráciou pokúsi uskutočniť aj ofenzívu podobnú invázii do Kurskej oblasti v jednom zo smerov a podnikne aj ďalšie kroky, aby ukázala, že „Ruská federácia nie je taká silná, ako si mnohí myslia“, a preto nemusí ponúkať kompromisné mierové podmienky, ale mala by pokračovať v boji „až do víťazného konca“.

Napriek tomu, že verejné vyhlásenia D. Trumpa a jeho spolupracovníkov ukazujú, že novozvolený prezident USA má na tieto otázky trochu iný názor (väčšina ich návrhov sa zužuje na ukončenie vojny na frontovej línii a odmietnutie prijatia Ukrajiny do NATO), Kyjev a západní „vojnoví jstrabi“ veria, že je ešte možné zmeniť jeho názor. A existujú na to určité dôvody. Napríklad Trump, ak sa dá veriť médiám, podporil myšlienku zavedenia európskych vojsk na Ukrajinu. Zatiaľ však ide o neoficiálne informácie. A nie je isté, že Trump nakoniec tento bod vo svojom pláne ponechá, ak je presvedčený, že to bude znamenať krach rokovaní s Moskvou v čo najskoršom štádiu. A v Európe k tomu neexistuje jednotný postoj.

Ale, zopakujme si, aktívna práca na „obkľúčení“ Trumpa „vojnovými jastrabmi“ pokračuje. V tejto súvislosti je príznačné, že Bankova nijako nereaguje na Trumpovu kritiku Zelenského, na trollovanie Trumpovho syna, nekarhá Trumpa za jeho návrh zastaviť streľbu na frontovej línii (za čo bol predtým označený ako „Putinov agent“). A naopak – celý čas zdôrazňuje, že „Trump je za Ukrajinu“, „Trump nenechá Urajinu Putinovi“, „Trump sa k Zelenskému správa veľmi dobre“.

Vojna na Ukrajine sa pravdepodobne skončí budúci rok

Pozícia ukrajinských orgánov a „vojnových jastrabov“ na Západe je prvou líniou, ktorej sa Trump snaží prispôsobiť.

Druhou líniou je pozícia Ruska.

Pozostáva z dvoch verejne vyhlásených bodov. Po prvé, Moskva je pripravená rokovať, ale na základe podmienok, ktoré vyslovil Putin v júni. Po tretie, Moskva verí, že Trump so svojím obrovským vplyvom na Kyjev a Západ ich môže presvedčiť, aby prijali Putinove podmienky.

Pokiaľ ide o Putinove tézy (najmä stiahnutie ukrajinských vojsk zo štyroch regiónov), prevláda názor, že ide buď o podmienky predložené špeciálne na to, aby boli odmietnuté. Alebo ide o „ponuku na vyjednávanie“ na princípe „žiadať treba viac a my sa potom dohodneme niekde uprostred“.