Predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) vo štvrtok rozhodlo o pozastavení členstva strán Smer-SD a Hlas-SD. Písali sme o tom tu. Vraj ich vylúčili preto, že predseda Smeru Robert Fico údajne predviedol odklon od hodnôt PES. Ale aké to sú, okrem oficiálnych štandardných sociálnodemokratických?

A v čom ich Fico porušil? Takmer sme sa začali obávať, že nám niečo uniklo, ale našťastie sme sa z RTVS (v týchto dňoch mimoriadne aktivisticky nabudenej, ktorá si priam pýta personálne zmeny, aby existovala nejaká zámienka na obvinenie novej vlády z politických čistiek) dozvedeli, že vraj to je za Ficove výroky „proti Ukrajine“. Teda vážení čitatelia, keby ste to náhodou ešte nevedeli, vyjadriť sa proti dodávaniu zbraní do vojny a masakrovaniu Ukrajincov je proti hodnotám PES, čiže protiľavicové, protiľudové.

A PES má vraj tiež obavy zo spojenia Smeru a Hlasu s „radikálne pravicovou stranou“. Lenže súdruhovia z PES si naozaj mohli dať aj väčšiu námahu s hľadaním výhovorky, prečo Slovákov potrestať zato, že si zvolili niekoho iného ako poslušných služobníčkov neokoloniálneho molocha. Keby si totiž lepšie všimli, čo Slovenská národná strana (SNS) hovorí a robí, tak by zistili, že SNS nie je žiadnou „radikálne pravicovou stranou“.

SNS podľa svojho štatútu je národne orientovanou, konzervatívnou, stredo-pravou stranou opierajúcou sa o európsko-kresťanský hodnotový systém, s tromi programovými piliermi – národným, kresťanským a sociálnym. A tomu zodpovedá aj ich vystupovanie a konanie. Obviňovať SNS z toho, že je „radikálne pravicová strana“, to môžu len eurohlupáci bruselských parametrov alebo propagandisti, ktorý veľmi dobre vedia, že klamú.

Mimochodom, Smer bol v koalícii s touto istou SNS, s ktorou ide do koalície teraz, už v rokoch 2006 – 2010 (prvá Ficova vláda) a v rokoch 2016 – 2020 (tretia Ficova vláda a Pellegriniho vláda).

Je síce pravda, že v roku 2006 PES práve za koaličné partnerstvo s SNS zo svojich radov Smer vylúčil, vraj vtedy postupoval v súlade s Berlínskou deklaráciou z roku 2001, „na základe ktorej sa musia členské strany zdržať akéhokoľvek politického zoskupovania alebo spolupráce na všetkých úrovniach s politickou stranou podnecujúcou alebo rozdúchavajúcou rasové či etnické predsudky a rasovú nenávisť“ (kedy to SNS robila?), avšak už v roku 2009 Smer znovu do PES prijali, pričom sa na koaličnom partnerstve s SNS sa vôbec nič nezmenilo až do konca volebného obdobia v roku 2010. Že by súdruhovia z PES usúdili, že SNS už prestala rozdúchavať predsudky a nenávisť?

Členstvo Smeru v PES potom pokračovalo až do dnešných dní, teda aj počas celej ďalšej vlády Smeru v rokoch 2016 – 2020, keď bola opäť tá istá SNS súčasťou vládnej koalície. Odrazu však je táto najstaršia politická strana na Slovensku pre PES zase problémom…

Aj keby sme akceptovali to, čo oni budú asi tvrdiť, že to všetko je preto, lebo na otvorenej kandidátke SNS je tentoraz niekoľko ľudí, ktorí sa PES z nejakých dôvodov nepáčia, tak nie dostatočným odôvodnením staronového koaličného partnerstva fakt, že toto bol jediný spôsob ako bolo možné zostaviť soc-dem vládu a realizovať soc-dem program? Skrátka, keď chce PES psa biť, palicu si nájde…

O čom toto trápne divadielko svedčí? Že tej bande pokrytcov vôbec nejde o hodnoty sociálnej demokracie, ale o manipuláciu s verejnou mienkou a pokus zabrániť vzniku soc-dem vlády, paradoxne práve prostredníctvom soc-dem strešnej európskej organizácie.

A preto týmto totalitným neokolonialistickým vydieračom – pretože takéto pokusy o ovplyvňovanie slovenskej politiky naozaj nemožno vnímať inak ako nedemokratické, vydieračské a bezočivé – ktorí si ukradli ľavicovú nálepku sami pre seba, a ktorí nijako nereprezentujú záujmy obyčajných ľudí a skutočných ľavičiarov z európskych štátov, Fico už pred pár dňami odpovedal presne takým spôsobom, aký si zaslúžia – v podstate vztýčeným prostredníkom zabaleným v diplomatickom slovníku.

Tentoraz však je do toho zatiahnutá aj strana Hlas-SD, ktorú sa takýmto spôsobom pokúšajú vydierať. Šéf Hlasu Peter Pellegrini ich síce neposlal kamsi takým veľkým oblúkom ako Fico, ale nič to nemení na veci, že ani on teraz už necúvne. Nemôže ani keby chcel. On totiž pri skladaní koalície v skutočnosti ani nemal príliš na výber: keby si zvolil tú druhú možnosť, skladať koalíciu s PS, KDH a SaS, tak by sa mu Hlas rozpadol a veľká väčšina poslancov by sa pridala k Smeru a SNS.

A samozrejme masmediálna a politická globalistická internacionála vo všetkých pašalikoch Ríše zúrivo šteká, ako vždy, keď sa jej čosi nepodarí. Písali sme o tom napríklad tu, keď sme ako jeden z mnohých príkladov uviedli výrok ministra zahraničných vecí ČR Lipavského, ktorý povedal, že „prípadné premiérovanie Roberta Fica je niečo, čo veľmi pozorne musíme sledovať.” Čo iné sú takéto a podobné vyjadrenia než urážky? Viete si predstaviť, že by napríklad Fico komentoval fanatickú rusofóbiu a naozaj extrémny americký „vlezdoprdelizmus“ Fialovej vlády v ČR s varovne zdvihnutým prstom, že týchto ľudí „musíme veľmi pozorne sledovať“?

Všetky tieto veci majú spoločného menovateľa: je ním obava majiteľov Zemegule z Washingtonu z toho, že by sa Slovensko odmietlo zúčastňovať na protiruskej vojne na Ukrajine. To je totiž zločin horší než všetky ostatné, ktorý sa neodpúšťa.

Boj neutícha. A to ste ešte nepočuli ten krik, keď budú známe nominácie na jednotlivé ministerské posty. Politológovia budú vážne pokyvkávať hlavami a renomované médiá sa budú zadúšať chuchvalcami zlosti, ktorú budú chrliť všetkými kanálmi.

Nečudo, že prezidentka Čaputová z toho všetkého ochorela. Možno by najradšej nasledovala príklad Terezy Nvotovej,Arpáda Soltésza, Martina Klusa a najnovšie aj spolumajiteľa Esetu Miroslava Trnku, ktorí novú situáciu psychicky neuniesli a odišli niekam ďaleko, aby si tam liečili svoje doráňané dušičky. Poľutujme týchto ľudí, oni si našu ľútosť zaslúžia – hoci z celkom iného dôvodu, než si sami myslia.

Prečítajte si tiež:

• Stopnutá vojenská pomoc Ukrajine? Slovenskú vládu vraj môžu priviesť k rozumu títo hráči
• PES pozastavila členstvo stranám Smer-SD a Hlas-SD