Stopnutá vojenská pomoc Ukrajine? Slovenskú vládu vraj môžu priviesť k rozumu títo hráči

Sny mainstreamu či niektorých zahraničných politikov o tom, že Robert Fico bude niektoré svoje názory po voľbách korigovať by sa už čoskoro mohli rozplynúť. To, že bude Robert Fico autentický aj po voľbách, naznačuje jeho niekdajšia reakcia na ministra zahraničných vecí ČR Lipavského, ktorý niekoľko mesiacov pred voľbami vyjadril názor, „že by si prial, aby to bola len predvolebná rétorika a od niektorých úplne nehoráznych výrokov (Fico) tiež ustúpil.” Predseda Smeru mu vtedy do Čiech odkázal, že na svojich výrokoch nič meniť nebude ani po voľbách.

Lipavský to v Českej televízii zaklincoval predsavzatím, že „prípadné premiérovanie Roberta Fica je niečo, čo veľmi pozorne musíme sledovať.”

V zahraničí stále rezonuje hlavne otázka pokračovania vojenskej pomoci Kyjevu, ktorú by Slovensko mohlo stopnúť (čo aj voliči Smeru či SNS očakávajú). Do popredia sa teda derú možné faktory, ktoré by dokázali zastavenie poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine zvrátiť alebo aspoň ovplyvniť.

Ukrajinský web Európska pravda analyzuje správanie sa novej slovenskej vlády a zamýšľa sa nad prípadnou zmenou zahranično-politickej orientácie Slovenska či zastavením dodávok zbraní Kyjevu.

Ukrajinský web pripomína dôležitosť vplyvu zahraničných partnerov na smerovanie Slovenska, pričom poukazuje na Nemecko, ktoré bude mať na novovzniknutú slovenskú vládu zjavne silný ekonomický vplyv. To isté platí pre Európsku úniu a v menšej miere aj pre NATO – tieto organizácie môžu uplatniť celý rad opatrení na ovplyvňovanie Bratislavy (od obmedzenia prístupu k európskym fondom až po obmedzenie účasti na projektoch a programoch Aliancie).

Podľa ukrajinských novín, v prípade potreby môžu pri privádzaní Slovenska „k rozumu” zohrať úlohu aj jeho susedia (samozrejme, okrem Maďarska Viktora Orbána), vrátane proeurópskej a proukrajinskej Českej republiky, ako aj Poľska a Rakúska a taktiež aj možnosti vplyvu zo strany Spojených štátov, hoci tie sú na Slovensku obmedzené.

Z článku vyplýva aj to, že Ukrajina by sa mohla spoliehať aj na predpoklad, že predvolebné heslá Smeru „Nie fašizmu na Ukrajine” sa nepremenia na politické kroky stanovené vo vládnom koaličnom programe a taktiež aj  na stranu „Hlas” (ktorá mala doteraz všeobecne prozápadný imidž) i na slabé zastúpenie „proruskej” SNS vo vláde a naopak na silné parlamentné zastúpenie „proukrajinskej a proerurópskej strany PS v parlamente. Práve pôsobením PS, ako aj ďalších sympatizantov Ukrajiny v parlamente bude mať Ukrajina nádej, že nová pomerne silná slovenská opozícia vynaloží maximálne úsilie na udržanie kurzu štátu aby ostal nezmenený v kľúčových otázkach týkajúcich sa Ukrajiny, konštatuje Európska pravda.

Článok zároveň predostiera možné modely správania sa novej slovenskej vlády, kde síce  podporí boj Ukrajiny proti ruskej agresii, bude to však robiť oveľa menej aktívne ako jej predchodcovia a s množstvom výhrad.

V článku nájdeme aj zaujímavé konštatovanie, že nová slovenská vláda s najväčšou pravdepodobnosťou prehodnotí politiku poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine na štátnej úrovni, nebude však zasahovať do činnosti súkromných slovenských firiem, ktoré vyrábajú vojenskú techniku a zbrane pre Ukrajinu alebo opravujú ukrajinskú techniku. Stojí za zmienku, že takáto revízia politiky nebude mať negatívne dôsledky pre ozbrojené sily, pretože za predchádzajúcej vlády už Slovensko previedlo na Ukrajinu kľúčové typy zbraní požadované Kyjevom, vrátane systémov protivzdušnej obrany S-300 a všetký dostupné MiGy.

V tomto kontexte sa javí ako pozoruhodné najnovšie vyjadrenie ministra obrany Sklenára, ktorý si myslí, že slovenská podpora Ukrajine bude v niektorých oblastiach pokračovať aj po nastúpení novej koaličnej vlády, ktorá práve vzniká. Sklenár to naznačil v stredu (11.10) v rámci dvojdňového zasadnutia ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli.

Najzaujímavejšie by však mohli byť reálne zistenia o súčasnom stave slovenskej armády a jej bojaschopnosti či potvrdenia „fám” o vydrancovaných muničných skladoch. Novovymenovaný minister obrany by sa preto po ujatí svojej funkcie mal prednostne zamerať na „hasenie” najpálčivejších  problémov, ktoré pri odovzdaní S-300 a rôznej inej vojenskej techniky na Ukrajinu na Slovensku vznikli. Nehovoriac o ochrane najdôležitejšej infraštruktúry vrátane jadrových elektrární čo pri chýbajúcej S- 300 a občasnom preletení poľského, maďarského či českého stíhacieho lietadla v rámci tzv. Air policingu, bude skoro nemožné.

Prečítajte si tiež:

• Opäť Fico a opäť Česi: Fica musíme po voľbách sledovať, tvrdí český minister zahraničia
• Hlavný zápas je ešte iba pred nami