Takýto škandál, akému sme boli v piatok v Bielom dome svedkami, sa ešte nikdy neudial. V dejinách modernej diplomacie snáď ani neexistujú porovnateľné škandály, či už v Kremli, na Downing Street 10, v Elyzejskom paláci, vo Federálnej kancelárii alebo v Čung-nan-chaj, teda v centre moci v Pekingu.

Hostitelia Donald Trump a J. D. Vance obvinili Volodymyra Zelenského z nevďačnosti, pohrozili mu, že bez americkej pomoci bude odkázaný sám na seba, a potom ho doslova vyhnali z oficiálnej prezidentskej rezidencie ešte pred plánovaným slávnostným obedom.

Od tej doby sledovali toto vyčíňanie milióny ľudí na celom svete prostredníctvom televízie a internetu, online či zo záznamu. Poníženie hosťa len doplnilo Trumpovo pondelkové vyhlásenie, že dodávky zbraní a munície v hodnote viac ako jednej miliardy amerických dolárov, ktoré už boli na ceste alebo boli objednané, budú pozastavené “až do odvolania“.

Definitívny rozchod Trumpa a Zelenského?

Tento prípad straty kontroly nad situáciou je ojedinelý. Azda najbližšie k nej má vykoľajenie sovietskeho vládcu Nikditu Chruščova, ktorý v roku 1960 na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku nadával na “hlupákov, bláznov a lokajov imperializmu“ a údajne si topánku obtrel o stôl (hoci o tom neexistuje žiadny filmový ani fotografický dôkaz).

Ale okrem toho sa politika veľkých, ale aj stredných mocností drží svojho tvaru – pri vzájomnej návšteve predstaviteľov súperiacich štátov stačí, aby si pred ňou či po nej lídri podali ruky. A len vďaka tomu, že sa zdržia úsmevov alebo roztrúsených kritických vyjadrení pre vybrané médiá, je možné odhadnúť, aká nálada tam v skutočnosti panuje.

Znamená “neúspešná“ návšteva Zelenského v Bielom dome definitívny zlom v bilaterálnych vzťahoch?

Novinár Ansgar Graw tvrdí, že nie. Takmer všetko nasvedčuje tomu, že medzi Trumpom a Zelenským budú prebiehať ďalšie rozhovory. Nižšie uviedol argumenty v ich prospech:

Nalákali Trump a Vance Zelenského do pasce? A prečo bol Trump nervózny?

Aj na túto otázku odpovedá novinár záporne : „Nie.“

Tvrdí, že tento dojem môžete získať nanajvýš vtedy, ak si pozriete len posledných desať minút tlačovej konferencie. Každý, kto si pozrie celých 49 minút 38 sekúnd, si uvedomí, že Trump sa chcel vyhnúť sporu.

Keď Zelenskyj nazval Putina “vrahom a teroristom“, bolo to Trumpovi očividne nepríjemné, ale zdržal sa vyhrotenia situácie. Namiesto toho zdôraznil potrebu spoločne rokovať o mieri.

V odpovedi na konkrétnu otázku novinára americký prezident uviedol, že je oddaný NATO, ale zopakoval svoju všeobecne známu požiadavku, aby spojenci zvýšili svoje úsilie v oblasti obrany.

Dokonca sa vyjadril, že bude naďalej dodávať zbrane Ukrajine, ale dodal, že to bude platiť až do uzavretia prímeria alebo mierovej zmluvy (Trump nebol presný), a “k tomu, dúfajme, dôjde rýchlo“. V pondelok potom oznámil, že všetky dodávky zbraní budú pozastavené, kým Zelenskyj nedá jasne najavo, že naozaj chce mier s Ruskom.

Viacerí novinári jednoznačne zdieľali Zelenského skeptický postoj voči Putinovi. Týkalo sa to napríklad novinára CNN, ktorého sa americký prezident následne snažil odbiť poukázaním na slabú sledovanosť televízneho kanála.

Na otázku poľského novinára, či sa on, Trump, príliš nespolčuje s Putinom, prezident odpovedal, že ak sa nespojí “s oboma“, t. j. s Putinom a Zelenským, nedosiahne dohodu. Nepostavil sa na žiadnu stranu, potom spresnil, že mu ide o “prospech pre celý svet“. Chcel dosiahnuť mier, a to aj v záujme Európy.

Tým sa zhostil úlohy nestranného sprostredkovateľa. Zároveň však začal byť Trump netrpezlivý. Poukázal na Zelenského, ktorý k Putinovi prechovával obrovskú nenávisť, a opačne tomu nebolo inak. Ide však o to, aby sa veci vyjasnili.

Čo vyvolalo otvorený spor?

Po 40 minútach sa rozhovor skutočne skončil a Trump novinárom povolil “ešte jednu otázku“. Potom sa však k slovu dostal viceprezident J. D. Vance. Kritizoval bývalého amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý sa na tlačových konferenciách ostro vyjadroval o ruskom prezidentovi.

„Práve preto je “cestou k mieru možno diplomacia“, a o to sa teraz Trump snaží,“ burcoval Vance ukrajinského hosťa. Zelenskyj však na túto intervenciu nereagoval so súhlasom, ale chcel vedieť, či môže položiť otázku na túto tému. „Iste,“ odpovedal Vance a Zelenskyj sa opatrne opýtal ešte raz: ‚Áno?‘, Vance odpovedal : ‘Áno‘.

Potom požiadal o vysvetlenie, čo Vance myslel pod pojmom diplomacia, a poukázal na to, že Putin porušil nespočetné množstvo zmlúv, počnúc okupáciou Krymu v roku 2014, a to za vlády takých rôznych prezidentov USA, ako boli Barack Obama, Trump, Biden a teraz opäť Trump, ktorý teraz, dúfajme, Rusko zastaví.

Od tohto momentu sa veci dostali do pohybu. Trump a Vance sa očividne cítili odstrčení. Ako ukazujú debaty pred stretnutím, očakávali, že Zelenskyj sa na tomto stretnutí uspokojí s podpisom zmluvy o ťažbe vzácnych zemín a iných prírodných zdrojov.

Zelenskyj však opakovane požadoval “bezpečnostné záruky“, na čo Biely dom reagoval slovami, že ak budú prítomné americké spoločnosti a pracovníci, Putin sa určite neodváži postúpiť ďalej.

Zelenskyj však na tomto bode svojimi otázkami trval a podobne argumentovali aj mnohí novinári. Vance sa v tomto momente Zelenského opýtal, či sa dnes aspoň poďakoval USA za pomoc, ktorú Ukrajine poskytli. Trump opakovane povedal, že Zelenskyj nemá v ruke “žiadne karty“, a preto nemá inú možnosť, ako súhlasiť s pripravovanou dohodou (o ťažbe).

O to väčšmi Trumpa pobúrila skutočnosť, že Zelenskyj neustúpil, ale naopak povedal, že on nehrá poker. Zelenskyj hazardoval s ľudskými životmi a s treťou svetovou vojnou.

Mohol sa Zelenskyj v tejto chvíli vzdať?

Samozrejme, že sa mohol, konštatuje Graw. Ale len za cenu súhlasu s týmto vyjednaním a so zmluvou o nerastných surovinách bez toho, aby za to dostal od Trumpa nejaké bezpečnostné záruky.

Argumentoval tým, že na rozdiel od prezidentov Obamu (anexia Krymu) a Bidena (začatie vojny a na Ukrajinu) by sa Putin za vlády prezidenta Trumpa na niečo také neodvážil.

Je to však pravda? Aj keby áno, Ukrajincom by to zabezpečilo len dobré tri a pol roka istoty, po ktorých sa budú v USA konať ďalšie prezidentské voľby, v ktorých už Trump nebude môcť kandidovať.

Argument, že Rusko sa neodváži znovu napadnúť Ukrajinu, kým na nej budú pôsobiť americké spoločnosti, tiež nie je veľmi presvedčivý. Čo ak sa ukáže, že ložiská vzácnych zemín sa nachádzajú najmä v Ruskom okupovanej časti Ukrajiny?

Sám Trump hovorí, že to treba ešte upresniť. A ako dlho budú mať USA o tieto ťažobné práva záujem? Päť rokov? Pätnásť rokov? Je ľahké pochopiť, prečo Kyjev nevidí žiadnu trvalú istotu v účasti amerických spoločností, ktoré môžu prísť s piatimi vrcholovými manažérmi a 20 inžiniermi a ktoré pravdepodobne aj tak zamestnajú ukrajinských pracovníkov.

Zvrhnú Zelenského na Ukrajine?

Aktuálne si ukrajinský prezident svoju pozíciu skôr upevnil. Dokonca aj opozičný politik Petro Porošenko po škandále v Oválnej pracovni vyhlásil, že Zelenského kritizovať nebude. To nie je to, čo krajina práve teraz potrebuje. „Po včerajšom videu z Washingtonu sa zobudila polovica krajiny. Všetci sme Ukrajine držali palce,“ povedal v sobotu bývalý ukrajinský prezident.

A aj keby bol Zelenskyj v strednodobom horizonte nahradený, jeho nástupca by si nemohol dovoliť pristúpiť na dohodu za podmienok, ktoré ponúkol Trump, a to vzdať sa ťažobných práv bez určitých bezpečnostných záruk. Zelenský preto nastavil latku vysoko pre akéhokoľvek budúceho predstaviteľa Ukrajiny.

Sú dvere do Bieleho domu pre Zelenského natrvalo zatvorené? Autor textu konštatuje, že nie. Samotný Trump už vyhlásil, že Zelenskyj bude vítaný, ak bude chcieť dohodu. Jedno je jasné: Trump má záujem o prírodné zdroje.

Podľa odhadov senátora a experta na zahraničnú politiku Lindseyho Grahama, ktorý je Trumpov oddaný spolupracovník, je celková hodnota týchto zdrojov závratných 10 až 15 biliónov dolárov.

Rekonštrukcia krajiny by podľa odhadov mala stáť “len“ 500 miliárd dolárov, teda pol bilióna. Trump tvrdí, že USA doteraz vyplatili Ukrajine 350 miliárd dolárov vo forme vojenskej a inej pomoci. Tu autor konštatuje, že táto suma sa zdá byť silne prehnaná, reálny údaj je podľa neho skôr 130 miliárd dolárov.

No aj keby platby pomoci pokračovali, suma by nepresiahla 500 miliárd dolárov. Ďalšie zbrojenie pre Ukrajinu plus rekonštrukcia by teda predstavovali približne jeden bilión dolárov. Podľa Grahamových výpočtov by potom príjmy z prírodných zdrojov mohli byť naďalej 9 až 14 biliónov dolárov. Odborník na geopolitiku Hubertus Hoffmann (Worldsecuritynetwork) vypočítal, že až polovica z toho by mohla ležať na Donbase, ktorý je okupovaný Ruskom.

Ale aj za 50 % z tejto obrovskej sumy v jadre Ukrajiny by sa USA oplatilo angažovať – najmä preto, že Trump chce nahradiť Čínu, súčasného hlavného dodávateľa v USA, vzácnymi zeminami z Ukrajiny. V opačnom prípade by sa mu obchodný konflikt s Pekingom nepodarilo významnejšie vyhrotiť.

Čo sa môže stať?

Washington chce vzácne zeminy, Kyjev potrebuje podporu USA (pretože Európa sama nemôže v krátkom čase zasiahnuť). Obe strany by si teda mali vziať nejaký čas na to, aby vychladli emócie.

Potom by bolo dobré, keby Zelenskyj so smutnou tvárou oľutoval, že on, ktorého národ je v boji, dal pred kamerami voľný priechod svojim emóciám, hoci vie, že Trump, skúsený obchodník, by jeho pripomienky za zatvorenými dverami určite bral vážne (to, samozrejme, nie je pravda, ale takto si stavia mostík k svojmu narcistickému náprotivku).

Navyše Zelenskyj, ktorý novinárom v Bielom dome povedal, že “odmieta kompromisy“, by mal od tohto postoja ustúpiť : Mal by byť ochotný zvážiť územné ústupky (počnúc tým, že dobyté územia by sa najprv ponechali na správu Rusku a neskôr by sa o nich uskutočnilo referendum) a na desať rokov by sa vzdal akejkoľvek žiadosti o členstvo v NATO (mimochodom, nové prijatie do NATO si vyžaduje súhlas všetkých členov, to znamená, že Washington môže takéto rozšírenie kedykoľvek vetovať).

Nakoľko sa tieto postoje dajú presadiť voči Moskve? Je to reálne – takto sa začínajú rokovania. A Kyjev môže niečo dosiahnuť v prípade, že sa Trump nepostaví úplne na stranu Putina.

Čo bude s bezpečnostnými zárukami, ktoré požaduje Zelenskyj?

Washington sa jednoznačne nechystá vyslať žiadne vojská. Túto úlohu by museli prevziať Európania a svoju ochotu už deklarovali Francúzi aj Briti. Bolo by potrebných najmenej 100 000 vojakov.

Podľa Claudie Majorovej z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti by sa však v celej Európe mohlo v krátkom čase zmobilizovať len 20 000 vojakov na nasadenie na Ukrajine.

Ako možné riešenie sa javí, že Ukrajinci sami poskytnú týchto vojakov a vo všetkých týchto jednotkách budú nasadené malé kontingenty európskych vojakov.

Čo by však potom USA museli riešiť, sú prieskumné kapacity, ktoré ostatné štáty NATO nemajú, napríklad na monitorovanie pohybu ruských vojsk.

Do Washingtonu dnes ani zajtra nikto nemusí zavolať, jediná odpoveď odtiaľ by bola „Nie!“. Ale pri kúzelnej ofenzíve, ktorá prináša ústupky bez toho, aby sa ustúpilo od základnej požiadavky, by Zelenskij mohol získať záväzok v strednodobom horizonte, pokiaľ Trump vidí výhody v rovnováhe (s rizikami).

A Donald Trump?

Americký prezident vždy v eufórii rozpráva o “dohodách“ a o svojom “umení vyjednávať“, v ktorom sa považuje za majstra. Musí uznať, že Zelenskyj nemôže odísť z rokovaní s prázdnymi rukami vzhľadom na tlak na domácej scéne.

Trump je však predovšetkým márnivý. Takže Zelenskyj by mal teraz pochváliť Trumpovu “prezieravosť“ a silu – ale v záujme svojho národa bude musieť zostať v tejto veci rozhodný.

Prečítajte si tiež :

• Zelenskyj „sa Trumpovi ospravedlniť nechce“
• Von der Leyenová predstavila plán na „prezbrojenie“ Európy v hodnote 800 miliárd eur