Poslanci sa vo štvrtok stretnú na mimoriadnej parlamentnej schôdzi, pokúsia sa vysloviť nedôveru ministrovi vnútra

Poslanci v návrhu na odvolávanie Šutaja Eštoka uvádzajú, že ako šéf rezortu vnútra nesie odbornú i politickú zodpovednosť za riadenie bezpečnostných zložiek štátu, ochranu verejného poriadku, zákonnosť postupov Policajného zboru (PZ) i stabilitu inštitucionálneho prostredia v oblasti vnútorného poriadku. Podľa ich názoru ale počas mandátu súčasného ministra došlo k viacerým rozhodnutiam a krokom, ktoré vyvolávajú pochybnosti o dodržiavaní princípov právneho štátu, stabilite PZ, transparentnosti a predvídateľnosti riadenia rezortu aj pochybnosti o zachovávaní dôvery verejnosti v bezpečnostné inštitúcie. „Z uvedených dôvodov považujú navrhovatelia zotrvanie ministra vo funkcii za neudržateľné,” uvádza sa v návrhu.

Navrhovatelia poukázali napríklad na personálne zásahy voči skupine vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu (takzvaní čurillovci) a s tým spojené nerešpektovanie rozhodnutí orgánov verejnej moci, medzi nimi aj Generálnej prokuratúry SR, ktoré poukazovali na potrebu nápravy niektorých krokov.

Hovoria tiež o netransparentnom obstaraní advokátskej kancelárie, ktoré ministerstvo v sporoch s čurillovcami zastupuje, považujú to za mrhanie peniazmi v čase konsolidácie. „V priebehu výkonu funkcie ministra sa objavili viaceré situácie, ktoré vyvolávajú dôvodné podozrenia zo selektívneho výkonu spravodlivosti,” píše sa ďalej v návrhu. V tomto prípade argumentujú predkladatelia prípadmi, kde sa vyšetrovanie začalo, prípadne zintenzívnilo až po zmene politickej situácie, respektíve po odchode niektorých osôb z politických štruktúr, pričom však podľa nich neboli iné závažné podozrenia týkajúce sa vládnych predstaviteľov vyšetrované s takou intenzitou.

V návrhu sú spomenuté aj zásadné zásahy do policajných štruktúr či legislatívy, a to bez odbornej diskusie. Spomína sa pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Predkladatelia tiež hovoria o zhoršení finančnej a personálnej situácie v Policajnom zbore, nezvládnutie bezpečnostných incidentov a nedostatočnú reakciu štátu (napríklad pri vyhrážkach školám či pri kybernetických incidentoch), ale aj celkové zlyhanie riadenia rezortu.