Môj profil 
Predplatné
Schválením tohto návrhu banky v budúcom roku odvedú do štátnych finančných aktív o zhruba 144 mil. eur viac. Štát by mal pritom tento odvod od bánk inkasovať aj po roku 2020, hoci od roku 2021 sa mal osobitný bankový odvod zrušiť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Parlament rokuje o novele zákona v zrýchlenom konaní.
Poslanec Ondrej Dostál za SaS v rámci rozpravy k tomuto návrhu skonštatoval, že viaceré vládne programy, ktoré začínajú ako dočasné, končia ako trvalé. “Bankový odvod by mal byť zrušený,” povedal Dostál. Podľa neho sa odvod zaviedol ako dočasný mechanizmus vytvoriť rezervu, ktorú nebolo v zásade potrebné vôbec použiť. Účelom vyzbieraných prostriedkov nie je podľa neho mať dostatočnú rezervu, ak sa banky dostali do problémom, pretože nič také tomu nenasvedčuje, ale účelom je vylepšiť si bilanciu pred EÚ. “Parlament vinou nezodpovednej vlády zatína nové sekery a rozpočtu na budúci rok hrozí neschválenie,” uviedol Dostál.
Podľa poslanca za SaS Mariána Viskupiča zvýšený bankový odvod zaplatia občania Slovenska a odvod zasiahne všetky banky, ak aj zisk netvoria. Náklady spojené s odvodom banky podľa nezaradenej poslankyne Jany Kiššovej prenesú na zákazníka cez poplatky. Zároveň sa môže podľa nej stať to, že investori pri takýchto postupoch vlády budú uvažovať nad lepším podnikateľským prostredím a vyberú si inú krajinu pre podnikanie.
Cieľom ministra financií je hlavne to, aby bol rozpočet na budúci rok schválený tak, aby deficit verejných financií v roku 2020 nepresiahol 0,49 % HDP. Avšak podľa poslanca za hnutie Sme rodina Petra Pčolinského zachraňovanie rozpočtu vyšším zdanením bánk je hlúposť. Podľa neho v prípade, že chce vláda zdaniť banky, tak nech radšej zdaní dividendy pre akcionárov. Výsledkom súčasného návrhu bude podľa Pčolinského zvyšovanie poplatkov bežným klientom.
Ako povedal minister financií Ladislav Kamenický, tento rok sa očakáva zisk bankového sektora v sume okolo 700 mil. eur. Pripomenul, že štát pre banky na Slovensku urobil veľmi veľa. “Koncom deväťdesiatych rokov štát sanoval krachujúce banky a štát to stálo 10 % HDP,” povedal Kamenický. Doplnil, že jeho cieľom nie je banky zničiť a vziať im všetok zisk. “Ja si len myslím, že tá ziskovosť je natoľko vysoká, že sa nemajú na čo sťažovať,” poznamenal Kamenický.
Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. V roku 2016 sa novelou zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií ponechala sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na pôvodnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už pritom zákon počítal s nulovou sadzbou odvodu. Sadzba osobitného odvodu za príslušný kalendárny rok sa určuje zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky znížená o sumu vlastného imania.
Tzv. bankový odvod zaviedol štát na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív. Cieľom opatrenia malo byť nahromadenie prostriedkov vo výške jednej miliardy eur.
.JPG)
.jpg)
