Politológ: Výzvy Andreja Kisku na zatknutie Roberta Fica ukazujú jeho mentálny svet

Bratislava 5. októbra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Jednou z neprehliadnuteľných udalostí začínajúcej politickej jesene je aj vydanie knihy bývalého slovenského prezidenta Andreja Kisku. Kniha je v podstate fikciou, no dajú sa v nej identifikovať konkrétne výroky konkrétnych politikov. Kiska definuje Slovensko ako mafiánsky štát a vyzýva k zatknutiu bývalého premiéra Roberta Fica

Bývalý prezident Andrej Kiska by si mal dať pozor s nálepkovaním Slovenska ako mafiánskym štátom, jednak preto, že bol na jeho čele, jednak preto, že jeho osobne sa veľmi dotýka ťažká kriminálna kauza. Kauza KTAG nie je vymyslená ani vykonštruovaná, ale celkom reálna. Navyše, je preukázané, že išlo o vedomé daňové podvody v stovkách tisíc eur. Nie o malé nedorozumenie.

Prípad má začiatok v rokoch 2013 a 2014, keď sa Andrej Kiska rozhodol, že prezidentskú kampaň si bude smelo účtovať v rámci nákladov na podnikanie firmy KTAG. Aby ušetril stovky tisíc eur na DPH a dani z príjmu. Predpokladá sa, že touto daňovou kreatívou mal Kiska ušetriť viac ako 300-tisíc eur. Spočítané z opačného konca, štát mal prísť o viac ako 300-tisíc eur na DPH a dani z príjmu. Daňový úrad však vec riešil ďalej. Rozhodol, že firma Kiskovcov má doplatiť 27-tisíc eur na dani z príjmu. Vyšetrovateľ navyše začal stíhanie vo veci. Prípad bol uzavretý účinnou ľútosťou konateľa KTAG a vyrovnaním daňového dlhu. Nakoniec Andrej Kiska kapituloval a v sérii dodatočných daňových priznaní, ktorých bolo ich celkovo sedemnásť, doplatil štátu ďalších 145-tisíc eur na DPH a dani z príjmu. Dnes je však jasné, že zámer okradnúť štát bol nespochybniteľný… Skutočnosť, že ako vyšetrovateľ, tak prokurátor dodnes neodložili kauzu KTAG ad acta, však pokladá Kiska za veľkú nespravodlivosť. Neuvedomuje si pritom, že mocenský zásah do takejto kauzy by bol extrémne politicky výbušný a že vlastne tým nabáda na hrubé zásahy aktuálnej moci do práce vyšetrovacích orgánov.

Kauza prípadného stíhania lídra opozície Roberta Fica má však aj iné kontexty. Nieto pochýb o tom, že ani lídri opozície nemajú imunitu voči stíhaniu pri páchaní trestnej činnosti, ale stíhať bez nepriestrelných dôkazov ľudí, ktorí dnes reprezentujú podporu približne 35-ich percent občanov (sumár súčasných preferencií Smeru a Hlasu), sa takmer rovná vyvolaniu občianskych nepokojov. Predovšetkým, nikto z obvinených nemal priame väzby na Roberta Fica a ani nijako spolu nekomunikovali. Jediný človek, s ktorým býval v pravidelnom kontakte, je podnikateľ Miroslav Výboh. Ten sa však dlhodobo nezdržiava na Slovensku, a teda nijako zásadne nemôže Roberta Fica ohroziť.

Navyše, na stíhanie špičiek opozície nie je práve z politického hľadiska najlepší čas. Dôveryhodnosť lídra opozície neustále rastie, naopak, vládnuca koalícia v poklese dôveryhodnosti preráža všetky dná. Sme svedkami vojny policajtov, ale aj prokuratúr. Značná časť voličov koaličnej strany Sme rodina už neverí vyšetrovateľom z NAKA a prokurátorom zo špeciálnej prokuratúry. V čase, keď v dôveryhodnosti generálny prokurátor Maroš Žilinka vysoko prekonáva špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, by bol zásah proti Robertovi Ficovi katastrofálnou politickou chybou. Preto zbožné prianie bývalého prezidenta Andreja Kisku je len výrazom osobnej vendety voči svojmu rivalovi a je dokonalým obrazmi mentálneho sveta tohto bývalého politika a rodiaceho sa „spisovateľa“.

Roman Michelko