Ako dopadnú niektorí poslanci vládnej koalície

Vládna koalícia strán Smer – SSD, Hlas – SD a SNS vznikla po predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 ako odpoveď na celkovú nespokojnosť s tým, akým spôsobom verejné záležitosti administrovali vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Čaputovou inštalovaného premiéra úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Podmienky na vznik takejto vlády, alebo zoskupenia, ktoré by ho v mnohom pripomínalo tu boli už skôr, ale vďaka Čaputovej obštrukciám protagonisti bývalého režimu zotrvali pri kormidle dlhšie ako bolo ľudom príjemné

Mag. phil. Matej Kasanický

Na snímke zľava poslanci NR SR Samuel Migaľ a Ján Ferenčák / Foto: TASR-Pavel Neubauer

▶ ❚❚ ↻

Spôsob akým svoju funkciu vykonávala Čaputová ale aj Matovič, Heger, Naď, Remišová a im podobné obskúrne postavičky, určitý čas kontaminujúce politický priestor, vyvolával iba znechutenie. Neprejavili schopnosť kompetentne riadiť štát. Minuli obrovské množstvo peňazí, krajinu zadlžili, ale na životnej úrovni a kvalite života sa to pozitívne neprejavilo. Ba práve naopak. V uvedenom období aj s ohľadom na nekompetentné riadenie pandémie Covid 19 sa kvalita života väčšiny obyvateľov Slovenska dramaticky znížila.

Príležitosť opäť sa trochu nadýchnuť obyvateľom Slovenska priniesli až výsledky predčasných parlamentných volieb. Tie vytvorili podmienky na to, aby funkcionári predchádzajúcej vlády sa zo svojich postov museli vytratiť. Bolo vo vitálnom záujme Slovenska, aby sa z Grasalkovičovho paláca ako aj z politického života krajiny vytratila Čaputová.

Vláda skúseného premiéra Róberta Fica sa však v parlamente od svojho vzniku vedela oprieť o podporu nanajvýš tak 79 poslancov. Na to, aby bolo možné záležitosti kľúčového významu dostať do samotnej ústavy prípadne schváliť v rangu ústavného zákona to síce nestačí, ale vládnuť sa s tým dá.

Prvý vážnejší problém, ktorý zaváňal potenciálom vládnu väčšinu v parlamente ohroziť bolo dedičstvo, ktoré tu vďaka svojej mentálnej výbave, nevhodnosti zastávať protokolárne najvýznamnejšiu funkciu v štáte ako aj ideologickej zaujatosti ešte na poslednú chvíľu dokázala zanechať dosluhujúca prezidentka Čaputová.

Táto večne vzdychajúca a citlivo vnímajúca no nadštandardne ideologicky zaujatá, menej rozhľadená „dáma“, ktorú si väčšina pamätá ešte tak vďaka jej prekypujúcej aktivite v situáciách, kedy mala zostať skôr zdržanlivá a súčasne prejavujúca bezprecedentnú mieru osobnej pasivity v situáciách, kedy konať mohla a mala, odmietla Rudolfa Huliaka vymenovať za ministra životného prostredia.

Čaputovej obštrukciu sa síce podarilo prelomiť cez alternatívnu nomináciu Tomáša Tarabu, ale súčasne to vytvorilo základ trhliny, ktorá spolu s neschopnosťou v akceptovateľnom čase nájsť funkčné riešenie začala stabilitu vlády, a jej schopnosť vládnuť narúšať a ohrozovať, nakoľko subjektívny pocit neplnenia dohôd začal parlamentnú matematiku meniť do takej miery, že už sa v niektorých momentoch iba o tesnú väčšinu 76 poslancov vedela opierať, keďže Huliakova skupina je tvorená tromi poslancami NN SR.

Problém začal byť ešte o niečo vážnejší, keď sa ako problémová začala javiť aj skupina okolo poslanca Samuela Migaľa, Tento pravdepodobne ešte z čias svojho pôsobenia v mediálnom prostredí zostal napáchnutý liberálnym a progresivistickým pohľadom na svet.

Migaľ a ďalší traja poslanci Hlasu – SD, ktorí niektoré podstatné záležitosti vidia prinajmenšom alternatívne, sa počet poslancov, s ktorých podporou je možné spoľahlivo počítať znížil o štyri a klesol pod kritickú hranicu 76 na úroveň 72 ak berieme do úvahy aj problematickú podporu zo strany Huliakovej skupiny.

Politická opozícia bažiaca po návrate k moci zacítila svoju príležitosť. Jej ostatný manéver so zdanlivým zjednotením sa na pôdoryse celej opozície ako aj marginálnych politických zoskupení a mimoparlamentných opozičných strán vyvrcholil včera pokusom o vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Tento pokus síce úspešný nebol, ale je dôvod domnievať sa, že v krátkom čase bude potrebné neutralizovať nejaký podobný pokus zo strany ľudí, ktorí infantilne a úplne zavádzajúco sami seba za „demokratickú“ opozíciu označujú.

Ako je teda zrejmé stabilitu vládnej koalície momentálne ohrozujú dve skupiny poslancov NR SR, a to takzvaní Huliakovci a Migaľovci.

Zrejmé je aj to, že pokiaľ sa nepodarí nájsť stabilné a dlhodobo funkčné riešenie, bude potrebné ísť do predčasných volieb. Je veľmi pravdepodobné, že viacerí ľudia v novovzniknutom parlamente sedieť nebudú.

S ohľadom na preferencie, je možné pracovať s konštrukciou, že tábor konzervatívnych a vlasteneckých strán bude po nasledujúcich voľbách v parlamente dotvárať Hnutie Republika, zatiaľ čo prítomnosť SNS je skôr neistá.

Ak by sa SNS nepodarilo získať vo voľbách aspoň 5%, čo sa momentálne javí viac ako pravdepodobné, tak ani osobný politický výtlak Andreja Danka odvodený od 68 726 preferenčných hlasov, ktoré získal vo voľbách 2023 na jeho ďalšie pôsobenie v NR SR stačiť nebude.

V podobnej situácii by sa ocitla aj Martina Šimkovičová, nakoľko bez straníckeho krytia ani jej osobný politický výtlak na úrovni 27 615 hlasov na zotrvanie v NR SR bude dosť málo.

Určite mimo parlamentu skončia okrem Martini Šimkovičovej aj ostatní influenceri, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke SNS. Do parlamentu sa už nedostane Adam Lučanský, pretože SNS sa nedostane a iná strana ho na kandidátku nevezme. To isté platí o Romanovi Michelkovi, tiež pre neho už nie je vhodná strana, ktorá by ho vyniesla do parlamentu. Tak isto skončí aj Peter Kotlár – do parlamentu sa už nedostane.

Osobný politický výtlak Rudolfa Huliaka je síce porovnateľný s tým, o ktorý sa vie momentálne oprieť aj Andrej Danko a o takmer 10.000 preferenčných hlasov nižší (58 875), ale pokiaľ jeho strana nezíska aspoň 5%, tak aj jeho parlamentná politická budúcnosť je iba fikcia.

Poslanci Ivan Ševčík ako aj Pavel Ľupták sú s najväčšou pravdepodobnosťou v parlamente síce prvý, ale asi aj posledný krát. Ich strana Národná koalícia zatiaľ nemá potenciál dostať sa do parlamentu. V budúcich voľbách už určite nebude fungovať so SNS ale tieto dve strany sa vzájomne vybijú.

Poslanci okolo Samuela Migaľa sú z pohľadu osobného politického výtlaku meraného počtom získaných preferenčných hlasov vo voľbách 2023 úplne iná váhová kategória ako Huliakovci. Kumulovaný súčet preferenčných hlasov Huliakovej skupiny je 97 560 zatiaľ čo kumulovaný súčet na strane Migaľovcov je niekde na úrovni 13 500 preferenčných hlasov.

Z uvedeného je teda možné odvodiť kvalifikovaný záver, že vzhľadom na ich správanie sa poslanci Radomír Šalitroš, Roman Malatinec a Ján Ferenčák už do parlamentu nedostanú, lebo žiadna relevantná politická strana ich na svoju kandidátku asi nedá a Hlas po tom čo mu spôsobili určite tiež nie.

Samuel Migaľ síce možno bude vedieť sa do štruktúr PS zaparkovať, ale nakoľko aj tam je pomerne veľa čakateľov na zvoliteľné miesta na kandidátke, tak aj jeho politická budúcnosť na žiadne svetlé zajtrajšky veľmi nevyzerá.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Hasiči v Pezinku zachraňovali daniela, ktorý mal parožie zachytené v sieti za futbalovou bránou. Zviera sa podarilo vyslobodiť a previezť za mesto, kde ho vypustili späť do voľnej prírody. Bratislavskí krajskí hasiči o tom informovali na sociálnej sieti.
„Keďže sa nachádzal na cvičnom futbalovom ihrisku v meste, jeho okamžité vypustenie do voľnej prírody nebolo možné. Bolo preto potrebné zabezpečiť bezpečný transport mimo areálu,“ priblížili hasiči. Na miesto sa dostavil aj poľovnícky hospodár a lesná stráž s vozidlom s prívesným vozíkom.