Pod hladinu Štrbského plesa sa ponorilo 40 potápačov, vytiahli aj pištoľ

„Tie staré historické ťažké odpady sa už vyzbierali a to, čo teraz zbierame, sú skôr také bežné odpadky. Potápači pomáhajú zbaviť jazero odpadu a vecí, ktoré tam nepatria. Je však rozdiel, či je tam dron, ktorý má v sebe batériu a iné ťažké prvky, ako pneumatika, ktorá môže, paradoxne, faune v tej vode pomôcť, keďže jej vytvára dostatočné úkrytové možnosti,“ objasnil Spitzkopf. Podotkol, že drony sú aktuálne fenomén, a preto ich z tatranských plies vylovili už niekoľko.

Okrem slovenských sa akcie tento rok zúčastňujú aj potápači z Českej republiky, Poľska a jeden dokonca aj z Ameriky. Už počas prvého ponoru sa podarilo zo Štrbského plesa vyloviť zaujímavosti ako napríklad kotvu, klobúk či dokonca poplašnú pištoľ.

„Voda je dosť mútna, ale celkom príjemná, má okolo štyroch až šiestich stupňov, je super, že toho odpadu nie je veľa,“ zhodnotil potápač zo Starej Ľubovne Matej Bondra. Jeho kolega Majo Dic, ktorý pod hladinou strávil hodinu aj 15 minút, dodal, že oproti vlaňajšku bola slabšia viditeľnosť.

Šéfinštruktor centra potápania v Levoči František Odruš dodal, že potápači sa potápajú do hĺbky zhruba štyri metre. „Niektorí využijú aj podvodné skútre, takže možno pôjdu ďalej a dostanú sa v Štrbskom plese aj do troch dier, ktoré majú viac ako 20 metrov. Väčšinou čistia okolo brehu, kde je aj najväčší predpoklad, že nájdu odpad,“ objasnil.

Akcia Čisté vody sa koná v rámci jubilejného 40. ročníka Medzinárodného festivalu potápačských filmov a fotografie, ktorý sa v týchto dňoch koná v Tatranskej Lomnici. Minulý rok sa podarilo z tatranských plies vyloviť vyše 65 kilogramov odpadkov. Najviac odpadu bolo v začiatkoch akcie, keď z dna vyberali predovšetkým stavebný odpad z objektov pri plese. „Mohli sme tak vidieť, aký mali ľudia vzťah k tým plesám. Ľudia sú dnes uvedomelejší a dokážu si vážiť vzácnosť tohto územia. Už málokto hodí stavebný odpad do vody, aby ho ukryl,“ uzavrel Spitzkopf.