Po Maďarsku ďalší náš sused odmieta protiruskú rétoriku: „Nemôžeme dosiahnuť stabilitu v Európe bez Ruska“

„Trvalá stabilita a bezpečnosť v Európe sa dá zaistiť nie proti Rusku, ale spolu s Ruskom. Môžeme to povedať naopak: trvalá stabilita a bezpečnosť pre Rusko sa dá zaistiť nie proti Európe, ale s Európou,“ povedal diplomat vo vysielaní televíznej stanice ORF .

Podotkol, že vo vzťahoch Európy a Ruska nemožno ignorovať zemepisnú a politickú realitu, pretože Rusko je nielen najväčší štát Európy, ale aj jej najväčší sused.

Toto vyjadrenie prichádza po prísnom oficiálnom vyjadrení Maďarska. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v stredu pre internetové vydanie denníka Magyar Nemzet uviedol, že ani v danej napätej situácii okolo Ukrajiny nemôžu západné mocnosti žiadať, aby Maďarsko zvoľnilo svoje existujúce dobré vzťahy s Ruskom.

“Nikto to od nás nemôže žiadať. Už aj len preto, že tí, ktorí ktorí aplikujú vojnovú rétoriku voči Rusom, pod povrchom uzatvárajú mohutné obchody v Rusku a s Ruskom. Len sa pozrime na hospodárske údaje. Odkedy sú v platnosti sankcie voči Rusku, Nemci a Francúzi zvýšili svoj export smerom do Ruska o mnohé miliardy eur,” poznamenal šéf maďarskej diplomacie.

Ak by podľa jeho slov Budapešť nevybudovala v uplynulom desaťročí korektné vzťahy s Moskvou, tak by nebolo možné kúpiť vakcíny Sputnik proti covidu v čase, keď sa objavovali najhoršie varianty nového druhu koronavírusu a keď očkovacie látky zo západných krajín ešte neprichádzali, meškali alebo ich prišlo menej.

Medzi ďalšími výhodami dobrých maďarsko-ruských vzťahov spomenul výhodnú zmluvu o dodávkach zemného plynu uzatvorenú krátko predtým, než v Európe vypukla panika okolo dodávok plynu, ale aj pomoc pri evakuácii maďarských občanov začiatkom roka po demonštráciách v Kazachstane.

Szijjártó zdôraznil, že Ukrajina nemôže v terajšom konflikte s Ruskom rátať s podporou Maďarska pre jej protimenšinovú politiku. “Ak sa nezmení táto politika, pre ktorú sa maďarskej menšine žijúcej v Zakarpatskej oblasti dostáva iba zbavenia práva, provokácie a zastrašovania, tak bude mať maďarská vláda iba obmedzené možnosti podpory Ukrajiny,” dodal maďarský minister zahraničných vecí.

Koncom minulého týždňa 23. januára v rozhovore pre Die Presse Schallenberg povedal, že EÚ pracuje na balíku sankcií proti Rusku vo sfére ekonomiky a financií pre prípad vyostrenia situácie na Ukrajine . Podľa jeho slov nastáva „nová éra konfrontácie“ , sám ale vystúpil proti sankciám voči projektu plynovodu Nord Stream 2 a upozornil na závislosť Európy na ruskom plyne.

V ten istý deň minister spravodlivosti Veľkej Británie Dominic Raab vyhlásil, že Londýn uplatní vážne ekonomické sankcie proti Rusku nielen v prípade eventuálneho vpádu na Ukrajinu, ale aj pri pokuse priviesť k moci v Kyjeve proruskej politiky. Za jedno z mimoriadnych opatrení pre „zadržiavanie Ruska“ označila britská vláda okrem iného odpojenie RF od medzinárodného medzibankového systému SWIFT.

V západných médiách sa predtým neraz objavili články o údajne možnom ruskom vpáde na Ukrajinu. Napríklad 7. januára denník The New York Times zverejnil mapu údajnej dislokácie ruských vojsk pozdĺž hranice s Ukrajinou.

Denník The Washington Post 4. decembra s odvolaním sa na úradníkov v americkej administratíve oznámil, že Rusko chce na začiatku nového roka uskutočniť agresiu „za účasti až 175 tisíc vojakov“ .

Moskva neraz vyvrátila podobnú informáciu. Počas tlačovej konferencie 23. decembra odpovedal ruský prezident Vladimír Putin na otázku o údajných plánoch vpádu na Ukrajinu. Podľa jeho slov kvôli podobným vyhláseniam vzniká dojem, že ukrajinská strana „pripravuje tretiu operáciu“ na Donbase.