Poďme si rozobrať argumentačnú líniu Ivana Korčoka v súvislosti s tranzitom plynu. Ivan Korčok slovenskej a svetovej verejnosti ponúka argumentačnú konštrukciu, podľa ktorej Robert Fico na celej čiare zlyhal, lebo nebol schopný zabezpečiť tranzit plynu. Súčasne odmieta Zelenského zodpovednosť za vyššie ceny plynu. Podľa korčokovskej logiky za vyššie ceny plynu pre Slovensko, jeho podniky a domácnosti môže Ficovo nové spojenectvo s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a samotná Putinova vojna na Ukrajine. Podľa Korčoka, nebyť Putinovej vojny, tranzit plynu by fungoval.

Čo sa týka Ivana Korčoka a jeho tvrdenia, že Zelenskyj za vyššie ceny plynu nemôže, o tom by sa dalo prinajmenšom polemizovať. Môže za to Zelenskyj v tom zmysle, že to nariadil a teoreticky nemusel. Skôr by nás malo zaujímať, kto mu to poradil. A tu už sa dostávame k podstate problému.

Nie je vylúčené, že nápad stopnúť Slovensku tranzit ruského plynu cez Ukrajinu vznikol v hlavách bruselských eurosúdruhov, ktorí dlhodobo nie sú stotožnení s politikou Bratislavy a premiéra Roberta Fica. Možno si povedali, že použijú Zelenského na to, aby vytrestali Bratislavu, Fica a Slovákov za ich postoje tzn. za to, že v parlamentných voľbách si nevybrali Progresívne Slovensko a SaS, ale dali prednosť stranám sociálnym, národným, konzervatívnym a vlasteneckým a aby toho nebolo málo, ani v prezidentských voľbách neprejavili väčšinovú podporu Čaputovej v nohavicich, teda progresívnemu Korčokovi.

Korunu problematickým vzťahom EÚ vs. Slovensko nasadila politika Ficovej administratívy, zahŕňajúca likvidáciu úplne zbytočného úradu špeciálnej prokuratúry, zmeny v trestných kódexoch, zastavenie prísunu peňazí politickým mimovládnym organizáciám a samozrejme kontakty slovenského politického vedenia s tým moskovským na čele s Vladimírom Putinom, a to aj proti vôli Bruselu a štruktúr, ktoré na realizáciu svojej politiky vo Washingtone používajú dementného Bidena, o ktorého spôsobilosti robiť samostatné a svojprávne rozhodnutia existujú prinajmenšom oprávnené pochybnosti.

Ako teda vyzerá konečný účet ziskov a strát zúčastnených. Ruský Gazprom na vývoze plynu do Európy cez Ukrajinu zarábal ročne približne 5-6 mld. USD. Ukrajina mala príjem z tohto tranzitu niekde na úrovni 1 mld. USD. Európa lepšie povedané Európska únia prišla o cca. 15 miliárd m3 plynu. Najviac sa to dotkne samozrejme z pohľadu EÚ problémových krajín, ako sú Maďarsko a Slovensko. Ináč tiež asi úplná náhoda. Slovensko príde o cca 200-300 mil. USD z tranzitných poplatkov.

Hodnotenie: Rusi svoj plyn predajú inému záujemcovi a svoje peniaze dostanú tak či tak. Ukrajina príde o 1 mld USD, ale to Zelenského trápiť nemusí, lebo krajina aj tak prežíva na miliardových dotáciách zo strany USA a krajín EÚ, takže celý ten cirkus vlastne zaplatia Američania a Európania. Slovensko zaznamená straty z tranzitných poplatkov, ktoré nebude mať ako veľmi kompenzovať a svoju ekonomiku a celkovú konkurencieschopnosť oslabí ešte aj cez nevyhnutnosť nakupovať drahý plyn niekde inde. Európa problém s plynom zaplatí cez straty svojho priemyslu, stratou globálnej konkurencieschopnosti, spomalenie rastu príjmov európskeho obyvateľstva a jeho celkovú nespokojnosť.

Adekvátnou odpoveďou na plynové intrigy Bruselu zo strany slovenského politického vedenia by nemalo byť zastavenie dodávok elektrickej energie Ukrajine, ale navýšenie ceny, za ktorú ju Bratislava kyjevskému režimu bude predávať by mala byť taká vysoká, aby dokázala kompenzovať straty, ktoré Brusel Bratislave spôsobil a použil na to Zelenského.

Prečítajte si tiež

• Dohoda troch mužov: kto a prečo prerušil dodávku plynu z Ruska do EÚ?
• Minister vnútra: “Ukrajina pri zastavení dodávok plynu zabudla na pomoc, ktorú jej Slovensko poskytlo”
• EC informuje o Ficových krokoch: Rozhodnutie Ukrajiny obmedziť dodávku ruského plynu bude Európu stáť 100 miliárd eur ročne