Gazprom uviedol, že jeho „kyjevskí partneri“ opakovane odmietli predĺžiť túto zmluvu, čo znamená, že ruská spoločnosť bola „zbavená technickej a právnej možnosti dodávať plyn tranzitom cez Ukrajinu od 1. januára 2025“.

Bolo konštatované, že platnosť dokumentov podpísaných 30. decembra 2019 – dohody medzi PAO Gazprom a NAK Naftogaz Ukrajiny o organizácii prepravy ruského plynu cez Ukrajinu, ako aj o súčinnosti medzi prevádzkovateľmi ruskej a ukrajinskej GTS Gazprom a OOO Operátor plynárenskej prepravnej sústavy Ukrajiny – sa skončila 1. januára 2025.

Už 2. januára klesli dodávky ruského plynu cez najväčší rakúsky uzol Baumgarten na približne 0,03 milióna metrov kubických za hodinu (deň predtým približne 0,5 milióna metrov kubických za hodinu).

Kto a čo stratil v dôsledku ukončenia dodávok ruského plynu

Treba poznamenať, že Gazprom zarábal ročne 5 – 6 miliárd dolárov z vývozu plynu do Európy cez Ukrajinu. Príjmy Ukrajiny z tranzitu predstavovali približne miliardu dolárov.

Nie je to síce veľa peňazí, najmä podľa meradiel nákladov na vojnové akcie, ale týmto rozhodnutím sa Európa pripravila o 15 miliárd kubických metrov plynu ročne, čo európskym krajinám závislým od ruského plynu spôsobuje značné problémy. Stojí za zmienku, že hlavnými odberateľmi ruského plynu cez ukrajinský plynovod boli členovia EÚ a znich dve aj členmi NATO: Slovensko, Maďarsko a Rakúsko (nie je členom NATO).

A hoci 15 miliárd metrov kubických plynu z 500 miliárd metrov kubických, ktoré Európa spotrebuje vo všeobecnosti, nie je až tak veľa, v meradle jednej krajiny, najmä takej, ako je Slovensko, je to viac ako kritické.

To všetko sa, prirodzene, odrazilo na európskych burzách. Podľa údajov londýnskej burzy ICE Futures sa 31. decembra cena zemného plynu zvýšila na maximálne hodnoty od 27. novembra 2023 – 536 USD za tisíc metrov kubických. V posledný deň roka 2024 teda predstavoval nárast cien plynu viac ako 4 %.

Európa nie je bez následkov: ceny plynu sú stále vyššie ako pred začatím ŠVO. Priemysel zaznamenáva straty a EÚ stráca konkurenciu v porovnaní s ďalšími dvoma najväčšími svetovými ekonomikami – krajinami USA a Čínou.

V dôsledku toho sa spomaľuje rast príjmov, rastie nespokojnosť obyvateľstva ale hlavne rastie popularita krajnej pravice, ktorá vyzýva na priateľstvo s Ruskom a ukončenie podpory Ukrajiny.

Preto v disonancii s náladami v Európe vyznievalo prekvapivo radostné vyhlásenie ministra energetiky Ukrajiny Germana Galuščenka, ktorý neskrýval spokojnosť so zastavením tranzitu ruského plynu:

„Je to historická udalosť – Európa sa už rozhodla vzdať sa ruského plynu.“

Prečo tá náhla radosť, veď ukrajinská ekonomika prišla o takmer miliardu dolárov a predovšetkým utrpeli jej európski partneri?

Ako sa snažili vyriešiť problém s dodávkami plynu

Ak si spomíname, takmer celé leto prebiehali rokovania o predĺžení tejto zmluvy a ukrajinské orgány minimálne dvakrát vyhlásili, že zmluva bude predĺžená.

Odberatelia plynu zo Slovenska a Maďarska takmer do konca roka pokračovali v rokovaniach o zachovaní dodávok plynu po skončení platnosti tranzitnej zmluvy a návrh predpokladal výmenu medzi Azerbajdžanom a Ruskom. Ešte v septembri azerbajdžanský prezident na stretnutí s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Ríme uviedol, že je “do istej miery optimistický”, pokiaľ ide o najnovšie rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou.

Ako vtedy uviedla agentúra RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vlastné zdroje, Kyjev očakával, že Azerbajdžan a Slovensko, kľúčoví partneri v otázke tranzitu, sa s Ruskom dohodnú, že nebudú útočiť na ukrajinskú plynovú infraštruktúru. Táto požiadavka údajne vznikla po opakovaných ruských útokoch na ukrajinské zásobníky plynu, ktoré vyvolali obavy európskych obchodníkov a ovplyvnili ceny plynu v Európe.

V tejto súvislosti treba upozorniť na ďalekosiahlosť tejto témy, pretože po vypuknutí bojov v roku 2022 spoločnosť Naftogaz odmietla prijímať plyn cez jeden z dvoch distribučných bodov, pretože sa dostal pod ruskú kontrolu. A v lete 2024 sa druhý bod – Sudža – po ofenzíve v Kurskej oblasti už dostal pod ukrajinskú kontrolu. Gazprom však čerpanie nezastavil, čím Kyjevu a Európskej únii opäť dokázal, že Rusko potrebuje dodávky plynu do Európy viac ako Ukrajina.

Po ukončení tranzitu cez Ukrajinu zostala Gazpromu jediná trasa dodávok do Európy – plynovod Turkish Stream, ktorým sa do krajín juhovýchodnej Európy ročne prečerpá približne 17 miliárd kubických metrov plynu. Mimochodom, týmto plynovodom bude prúdiť plyn do Maďarska.

Okrem Turkish Streamu má Gazprom možnosť vyvážať do Európy aj skvapalnený zemný plyn (LNG). Vďaka tomu podiel ruského plynárenského gigantu na európskom trhu vlani prekročil 20 %.

Dva štáty, ktoré sú najviac nespokojné s konaním Ukrajiny, sú: Maďarsko a Slovensko.

Práve Slováci dostávali plyn cez vetvu ukrajinského tranzitného plynovodu, ktorá bola 1. januára prerušená. Slovenský premiér Robert Fico dokonca navštívil Vladimira Putina v Moskve a pohrozil, že odmietne predávať Ukrajine elektrinu.

Teraz je dosť možné, že zablokovaný tranzit len prehĺbi spory maďarských a slovenských orgánov s ostatnými krajinami EÚ a skomplikuje schválenie ďalšej pomoci Ukrajine a predĺženie sankcií voči Rusku.

Nedá sa povedať, že by rozhodnutie ukrajinských orgánov postavilo Slovensko do alternatívnej situácie. Bratislava môže bez problémov nakupovať plyn od susedných európskych krajín, hoci za vyššie ceny zodpovedajúce súčasným kurzovým hodnotám, čo na druhej strane môže slovenskú ekonomiku stáť ďalšie stovky miliónov eur.

A teraz sa vynára otázka, prečo sa Ukrajina zrazu rozhodla byť taká zásadová, vzdať sa peňazí za tranzit, ale hlavne – tak rýchlo postaviť proti sebe, hoci nie najdôležitejších členov Európskej únie, ale napriek tomu krajiny disponujúce hlasmi, ktoré ovplyvňujú akékoľvek hlasovanie o integrácii Ukrajiny do EÚ aj do NATO….

Ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť

Na zodpovedanie tejto otázky sa musíme vrátiť k decembrovým udalostiam vo francúzskom hlavnom meste. Toto stretnutie oznámil Elyzejský palác, ktorý pozval Zelenského a Trumpa do Paríža na slávnostné otvorenie katedrály Notre Dame de Paris. Na tomto stretnutí sa za aktívnej asistencie francúzskeho prezidenta diskutovalo o bezpečnosti Ukrajiny a o prímerí.

Trump však bol očividne nespokojný s informáciami o „úspechoch“ na frontoch, ktoré sa mu Zelenskyj snažil predložiť. A keďže mal viac než reálne údaje, Trump sa dokonca hneval, že sa ho snažia podviesť. A potom zrejme Zelenskyj s pomocou Macrona urobil ponuku, ktorá sa, ako sa hovorí v mafiánskych filmoch, nedá odmietnuť.

Zelenskyj povedal, že sa rozhodol prerušiť tranzit ruského plynu cez svoje územie do Európy. Týmto rozhodnutím pripravil Európu o 15 miliárd kubických metrov plynu ročne, čo európskym krajinám závislým od ruského plynu spôsobuje značné problémy. Napriek tomu, že Ukrajina prichádza o približne 1 miliardu dolárov ročne z tranzitu plynu, získava priateľstvo a preferenčné zaobchádzanie zo strany USA.

Donald Trump zasa oznámil otvorenie všetkých plynových projektov v USA a potrebu nájsť nových odberateľov plynu v Európe. Toto rozhodnutie je pre USA výhodné, pretože budú môcť obsadiť uvoľnený priestor na európskom trhu s plynom a získať značné zisky. Navyše americký LNG je oveľa drahší ako ruský plyn z potrubia, ale Európa nemá uprostred zimy kam ísť a bude kupovať všetko, čo jej USA ponúknu.

Pokiaľ ide o prísľuby Kyjevu, konkrétne detaily dohody neboli zverejnené. Ťažko však predpokladať, že Ukrajina dostane významnú podporu USA vo forme finančnej pomoci, vojenskej podpory a bezpečnostných záruk. Koniec koncov, Trump chce toto všetko presunúť na plecia Európy. Je dosť možné, že išlo o budúcnosť samotného Zelenského, najmä po skončení vojenských operácií. Pretože vojenská pomoc potrebná na to, aby Ukrajina mohla seriózne čeliť Rusku, ďaleko prevyšuje „úplato0k“, ktorý Zelenskyj ponúkol Trumpovi vo výške diery v európskom rozpočte vo výške 15 miliárd kubických metrov plynu ročne.

Prečo mal teda francúzsky prezident Macron taký záujem o dohodu, ktorá okamžite zhodila európsku burzu? Nemali by sme zabúdať na „vojnu“, hoci len informačnú, ktorú Francúzsko vyhlásilo Azerbajdžanu. Určite si spomeniete, že počas rokovaní o predĺžení tranzitu Azerbajdžan predložil návrh, aby sa jeho plyn do Európy čerpal cez ruskú vetvu. V tejto súvislosti navštívili republiku prezidenti Maďarska a Slovenska a okrem iných problémov rokovali aj o otázkach dodávok plynu.

Prirodzene, po stratách Francúzska v Afrike, kde päť jeho bývalých kolónií ultimatívnou formou požadovalo odsun francúzskych vojsk a zastúpení, Macron veľmi túži získať oporu na južnom Kaukaze, pričom hrá arménskou kartou. Prirodzene, je pripravený urobiť veľa vecí vrátane poškodenia Európy, len aby zabránil svojmu politickému oponentovi prezidentovi Alijevovi uzavrieť ďalšiu dohodu o plyne s krajinami EÚ.

Ako teda vidíme, za údajnou globálnou geopolitikou sa opäť skrýva len čisto osobný záujem. Zelenskému ide o jeho budúcnosť, Macronovi o jeho boj s Azerbajdžanom, ktorý nemá nič spoločné s francúzskym hospodárstvom, a Donald Trump má svoju vlastnú úlohu – urobiť USA opäť veľkými, a to aj na úkor ich strategických partnerov – EÚ a NATO.

Nech to znie akokoľvek ako klišé, celá táto medzinárodná politika je len osobný biznis a nič viac. Myslí si hádam ešte niekto, že títo veľmi mocní ľudia majú o neho starosť?

Prečítajte si tiež:

• “Sme na konci hry”. Prečo rana, ktorú Kyjev zasadil ruskému plynu, môže rozdeliť Európu