Rusko 27. októbra 2014 (HSP/Foto:TASR)
Zmizli z očí aktivistky, stratili sa. Od februára o nich akosi nebolo počuť. Až sa človek nádejal, že postačí pár faciek od členov kozáckej hliadky (ako sa to stalo na Olympiáde v Soči), a tieto “umelkyne“ odídu tam, kde patria – do zabudnutia, nuž, nestalo sa.
Správa z tlače: “Tohtoročnú Cenu Václava Havla za kreatívny disent, ktorú udeľuje Fórum slobody v Oslo, dostali turecký tanečník a herec Erdem Gündüz, tibetský filmár Döndub Wangčhen a ruská dievčenská punková skupina Pussy Riot“. Hm.
Pravdoláskari pri pohľade na nadpis určite zaprskajú: „Obskúrna“ cena? To snáď nemyslíte vážne?! Áno, myslím. A trvám na tom.
Mnoho napovie už len meno človeka, po ktorom je cena pomenovaná. Inak, neviem – a po pravde ma ani nezaujíma, akú mala táto cena povesť po minulé roky. Jedno je však isté: Po tom, čo ju tohto roku dostali tieto roztopašné „aktivistky“, sa už sotva nájde slušný človek, čo by o ňu stál. A jej prebratím sa zaradil do tejto (ne)utešenej spoločnosti.
Hneď na úvod je treba skonštatovať: dievčence z Pussy Riot nie sú žiadnymi punkovými speváčkami. Teda, pokiaľ za punkovú produkciu nepokladáme hysterické kvílenie, prezentované v stave podobnému epileptickému záchvatu. Áno, narážam na ich nehanebné vystúpenie v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve (médiami prezentované ako „punková modlitba proti Putinovi“), ktorým sa im podarilo dokonale uraziť nie Putina, ale city všetkých pravoslávnych veriacich v Rusku.
Z rovnakého súdka je tiež ich ďalšia “umelecká” produkcia: Hromadná verejná súlož v múzeu (ktorej sa prizerali dokonca i deti) a pchanie si mrazených kurčiat do vagíny v jednom z moskovských supermarketov. V týchto prípadoch síce “politický motív” bezprostredne chýbal – jednalo sa skôr o uspokojenie ich vyšinutého exhibicionizmu, ale čo už. Ten sa predsa dá vždy dodatočne pripísať. Nakoniec, vždy to môže byť protiputinovský protest. Inak, bežný človek by očakával, že trest za výtržnosť a budenie verejného pohoršenia ich neminie už vtedy. Nestalo sa. Pohár trpezlivosti úradov definitívne prekypel až po ich spomínanom excese v chráme. “Punkerky” boli v r. 2012 odsúdene na dvojročný trest odňatia slobody – a aj ten im bol rozhodnutím prezidenta Putina skrátený.
Týchto neurotičiek, ochotných pre svoje zviditeľnenie urobiť čokoľvek, sa s láskou ujala západná propaganda. Označila ich za “bojovníčky proti Putinovej diktatúre”, “Putinovým režimom prenasledované aktivistky” a podobne. Západní politici brali slová “Pussy Riot” do úst ako takú protiruskú mantru, “aktivistky” si zakoncertovali s Madonnou, zapózovali si pred fotografom s Hillary Clintonovou…
Z toho všetkého však priam kričí jedno: Ak sú Pussy Riot skutočne tým najlepším, čo môže dekadentný Západ postaviť proti Putinovi, tak je to s ním ešte horšie, ako sa na prvý pohľad zdá.
Pavol Novotný