Paška o Fonde obnovy EÚ: Nie pomoc, len inštitucionálny podvod a zväčšený dlh na naše hlavy

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila tzv. Fond obnov EÚ z ktorého by si mali členské štáty rozdeliť 750 miliárd eur, ktoré Únia získa z pôžičky s použitím národných záruk. K fondu, ktorý má slúžiť na oživenie ekonomík po koronakírze, ale aj rizikám, ktoré predstavuje, uviedol v príspevku na sociálnej sieti niekoľko svojich postrehov bývalý poslanec Jaroslav Paška

03. 06. 2020 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Bratislava 3. júna 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

▶ ❚❚ ↻

Paška v svojom príspevku uvádza, že ak by sme chceli v kríze umožniť štátom získať dodatočné zdroje, stačí len rozumne uvoľniť percentuálny podiel štátneho dlhu k HDP v Pakte stability a solídne štáty si budú môcť na trhoch priamo požičať presne toľko peňazí, koľko oni považujú za rozumné použiť na svoju obnovu.

„O spôsobe a charaktere využitia peňazí si tiež vedia štáty najlepšie rozhodnúť sami a nepotrebujú na to žiadnych poručníkov, či dozorcov z Bruselu,“ uvádza Paška s tým, že pripomína, že si Slovensko len pred pár týždňami behom pár dní, operatíve požičalo na finančných trhoch štyri miliardy eur, bez Únie.

„A ak by chcela byť v tejto situácii Európska komisia aj trochu praktická, čí užitočná, potom by stačilo, aby o nových „európskych“ clách a daniach už prestala len kecať. Zaviedla radšej efektívny výber a v plnej výške ho prerozdelila tým členským štátom, vo vzťahu ku ktorým daňový výnos vzniká. Nielen Taliani, Španieli, Francúzi, či Gréci, ale aj iní by práve takúto aktivitu Komisie potrebovali. A iste aj vysoko ocenili,“ pokračuje.

Keď sa lepšie pozrieme na Komisiou predstavenú miliardovú schému prelievania garancií a financií medzi štátmi a Európskou komisiou, tak podľa Pašku uvidíme, že aj naším súhlasom garantovaná pôžička 750 miliárd eur do Fondu obnovy EÚ má asi iné pozadie. Skutočným problémom podľa bývalého poslanca bude otázna rozpočtová udržateľnosť Talianska, Francúzska, či Španielska po pandemickom období a ich neschopnosť požičať si na finančných trhoch dostatočné množstvo peňazí za rozumný úrok.

„Pravdepodobne preto podhodili prezident Macron s kancelárkou Merkelovou predsedníčke Komisie von der Leyenovej na implementáciu túto perfídnu, sofistikovanú, tunelársku schému quasi všeobecnej „skladačky“, zameranú na získanie garancií zodpovedne hospodáriacich štátov pre krytie robustnej pôžičky, ktorou by Komisia (poza chrbát občanov týchto štátov) preliala ich štátne aktíva do rozsiahlej pomoci vybraným štátom EÚ. Veď tých sľubovaných 750 miliárd eur na tzv. „na obnovu Únie“ Európska komisia v skutočnosti nemá. Len si ich chce od bankárov a súkromných investorov rýchlo požičať. Až do vrátenia požičaných miliárd ale musí Komisia investorom niečím ručiť. Reálne však nemá čím. Môže iba garanciousplatenia tohto záväzku členskými štátmi EÚ,“ vysvetľuje Paška.

Dodáva, že k realizácii tohto projektu potrebuje Únia aj vedomú akceptáciu vlád, že v prípade zlyhania finančnej návratnosti tohto projektu bude zodpovednosť za splatenie prípadného dlhu Komisie priamo na členských štátoch a ich občanov.

„O Komisiou popisované splácanie dlhu zavedením nových „európskych ciel a daní“ sa totiž reálne oprieť nedá. Účelovo kalkulované, neisté výnosy z doposiaľ neexistujúcich ciel a daní sú zatiaľ len vo hviezdach, či mokrých snoch bruselských byrokratov. Navyše všetky Komisiou deklarované potenciálne príjmy (dane z plastov, uhlíková daň, teritoriálne zdanenie internetových gigantov, či clá z „neekologicky“ vyrábaných produktov dovážaných do EÚ) sú generované vo vzťahu k hospodárskym aktivitám jednotlivých štátov a skutočnosť, že ich chce inkasovať a používať Európska komisia, nemení nič na tom, že patria členským štátom.“

Paška ďalej dodáva, že to, že takéto majetkové a finančné transfery sú v priamom rozpore so základnými zmluvami a právom EÚ nikoho už nikoho netrápi, keďže je mimoriadna situácia a treba robiť „mimoriadne opatrenia“.

Paška vyčíta našim politikom a mainstreamovým médiám, že v tejto súvislosti už niekoľko dní hovoria o tom, ako nám ide Únia pomôcť „príspevkom“ na obnovu hospodárstva v objeme úžasných osem miliárd eur. Pričom už ale nehovoria nič o bremene a prípadných dopadoch.

„Je to ako vždy, len falošná hra establišmentu z Bruselu. Hodia na naše štátne aktíva ručenie za peniaze, ktoré si Komisia privlastní a rozhádže na krytie dlhov južných štátov, či napĺňanie svojich insitných vízií. Po siedmich rokoch povedia “sorry, nepodarilo sa”. Niektorí sa zbalia a budú odídení. Tí čo zostanú, skúsia šťastie ďalšou “habaďurou” na nepoučiteľných ľudí. Nám zostane sekera z ich šafárenia a pokiaľ voči nim nepostavíme rozhľadenú, sebavedomú a suverénnu vládu, bude dlh na bedrách našich detí stále narastať,“ dodáva na záver Paška.

Tatiana Stará

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Dánska ministerka pre európske záležitosti Marie Bjerreová uviedla, že Maďarsko blokuje stanovisko EÚ k rozširovaciemu procesu vzhľadom na to, že odmieta prístupové rokovania s Ukrajinou.

19:52

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) očakáva so začiatkom sviatočného obdobia zvýšený záujem o cestovanie vlakmi. Podľa dopravcu ide tradične o jedno z najsilnejších období roka, keď sa ľudia presúvajú za rodinou a blízkymi naprieč Slovenskom.

Čítať viac | 19:43

Libanonské ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že útoky Izraela na Libanon si vyžiadali dve obete, jedna z nich neďaleko Bejrútu. Izrael tvrdí, že úder zacielil na objekty Hizballáhu.

19:28

Efektívna, koordinovaná a predvídateľná rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc SR stojí aj na bližšej spolupráci štátu s rozvojovými organizáciami. Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec. V pondelok (15. 12.) sa stretol so zástupcami Platformy rozvojových organizácií – Ambrela. Rokovanie nadviazalo na doterajšiu komunikáciu rezortu s cieľom efektívnejšie prepájať mimovládny a podnikateľský sektor pri zabezpečovaní pomoci v partnerských krajinách.

Čítať viac | 19:08

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová vyhlásila, že boj proti syntetickej droge fentanyl by sa mal zamerať na základné príčiny krízy. Kritizovala tým USA, ktoré drogu zaradili medzi „zbrane hromadného ničenia“.