Môj profil 
Predplatné
Desaťtisíce Litovčanov zdravili lemovali úzke uličky Starého mesta v metropole Vilnius a zdravili pápeža Františka, keď v papamobile prechádzal okolo nich. Takéto veselé privítanie muselo tešiť pápeža, ktorého trápia nové odhalenia v dlho sa vlečúcom škandále okolo sexuálneho zneužívania detí kňazmi, napísala agentúra AP.
Silnejúcu krízu dôveryhodnosti cirkvi však nebolo cítiť v uliciach Vilniusu, ktoré zaplnili okrem Litovčanov aj Poliaci. Tí pricestovali v plných autobusoch.
Litva je Františkovou prvou zastávkou na jeho náročnej štvordňovej ceste po pobaltských krajinách – zavíta aj do Lotyšska a Estónska. V Litve chce povzbudiť veriacich a takisto osláviť 100. výročie vyhlásenia nezávislosti pobaltského regiónu, informovala agentúra AP.
Po sobotňajšom prílete do litovského hlavného mesta Vilnius František pred prezidentským palácom uviedol, že až do príchodu „totalitných ideológií“ v 20. storočí bola Litva mierovým domovom rôznych národnostných a náboženských skupín.
Pápež dodal, že dnešný svet ovplyvňujú politické sily, ktoré využívajú strach na ospravedlnenie násilia a vyháňanie iných ľudí – narážal tým na protiprisťahovalecky zamerané populistické a krajne pravicové skupiny v Európe aj mimo nej.
Františka prijala litovská prezidentka a bývalá európska komisárka Dalia Grybauskaite. Vyjadrila mu vďačnosť za to, že si uctí obete holokaustu v tejto pobaltskej krajine. František totiž v nedeľu navštívi pamätné miesto v židovskom gete vo Vilniuse, na 75. výročie jeho konečnej likvidácie.
Prezidentka Grybauskaite povedala: „V krajine, mučenej nacistickými a stalinistickými zločinmi, sa mnoho ľudí vzoprelo a zachraňovalo Židov, pretože ľudskosť pokladali za základné a hlavné dobro.“
Práve 23. septembra 1943 zvyšných obyvateľov židovského geta vo Vilniuse popravili alebo poslali do existujúcich koncentračných táborov v krajinách okupovaných armádou nacistického Nemecka.
Po návšteve prevažne katolíckej Litvy pápež v pondelok zavíta do Lotyšska, ktoré je skôr protestantskou krajinou, a v utorok sa presunie do Estónska, kde sa väčšina obyvateľov nehlási k žiadnemu vierovyznaniu. Pápež ešte počas letu do Litvy novinárom povedal, že jeho meno a povesť trocha „blednú“ v porovnaní s Jánom Pavlom II., aspoň u Poliakov.
František dostal knihu o tomto bývalom pápežovi, ktorej autorom je poľský fotograf Grzegorz Galazka. Pri preberaní veľkej publikácie s Jánom Pavlom II. na obale František zažartoval: „(Pápež Ján Pavol II.) bol svätec, ja som diabol.“
Galazka ho so smiechom okamžite opravil: „Nie, obaja ste svätci! Obaja ste svätci!“
Františkov žart zrejme naznačoval, že má ohováračov, predovšetkým medzi konzervatívnymi katolíkmi, ktorí túžia po doktrinárskejšom výkone pápežského úradu, ako to bolo za Jána Pavla a emeritného pápeža Benedikta XVI.
Kritika Františka zo strany konzervatívcov v poslednom období silnie, pretože cirkvou otriasajú škandály okolo nemorálneho správania vysokých prelátov a zakrývania ich skutkov. Rozruch spôsobuje aj to, že František umožnil rozvedeným ľuďom, ktorí znovu uzavreli civilné manželstvo, prijímať Eucharistiu.
