Ahoj, Jožo. Ako sa máš? Počasie sa nám umúdrilo, však? Čo máme nového?

Ty to nevieš? Píšu o tom všetky média. Čakáme vzácnu návštevu z Rakúska.

Akú? Príde nejaký minister alebo premiér či nebodaj samotný prezident?

Bude to oveľa vzácnejšia návšteva. Najlepšie by ti o tom porozprávali v Gabčíkove.

Prečo práve tam? Rakúšania prídu rokovať o kúpe elektrárne v Gabčíkove?!

Horšie. Z Rakúska nám pošlú utečencov. Asi až 500 ľudí. Niektoré médiá tvrdia, že do Gabčíkova pošlú „iba“ 250 utečencov. Je to veľký rozdiel? Pochopiteľne, v Gabčíkove vyhlásili poplach. Zvolali verejné zhromaždenie, protestujú proti migrantom, spisujú petíciu. Celá obec je hore nohami. Ja sa tamojším ľuďom nečudujem.

Prečo? Veď v Gabčíkove od r. 1992 mali utečencov v tábore – a čo? Nikdy s nimi veľké problémy neboli. Samozrejme, pre niektorých je to nepríjemné. Boli časy, keď v tejto 5-tisícovej obci žilo 800 utečencov. Jasné, že občania mali obavy, ale nič zlé sa nestalo. Prečo by práve teraz malo dôjsť ku katastrofe? Z ničoho nič nafukujú bublinu. Prečo potom sa v Gabčíkove búria práve teraz?  

Niektorí to vysvetľujú tým, čo sa deje u susedov – v Maďarsku. Je to tam napínavé. Preto majú veľké obavy. Predsa do Gabčíkova pošlú trochu inú garnitúru utečencov v porovnaní s tými, ktorí tam bývali. Roky tam bol utečenecký tábor pre ľudí z bývalej Juhoslávie. Ale už 6 rokov sú tie  budovy neobývané. Zasa to tam „ožije“. Miestnym sa to nepáči, migrantov nechcú. Je zaujímavé, že tie budovy sa nachádzajú len 2 km od vodného diela. V minulosti na tomto mieste bývali stavbári vodného diela. Odteraz tam budú utečenci…

No a? Tiež sú to iba ľudia. Čítal som, že niektorí odborníci hovoria, že v Gabčíkove majú majú zbytočné obavy a situácia s Maďarskom sa nedá vôbec porovnávať. Je to v prvom rade o pomoci ľuďom v núdzovej situácii. Máme sa vykašľať na týchto ľudí?

Treba im pomáhať v tej krajine, kde žijú a nepodporovať migráciu akoby to boli lastovičky. Na čo sa premení tá nešťastná Európa, keď sem každý rok budú prichádzať desaťtisíce emigrantov s úplne inými tradíciami, kultúrou a zvykmi. Bude to Sodoma Gomora.

Prečo? Sú to obyčajní ľudia – takí istí ako sme my. Nerob paniku.

Nerobím. Nie som rasista, ale tvrdím, že to nie sú takí istí ľudia ako my. Sú iní. A preto sú s nimi problémy. Už sme sa o tom bavili. Títo ľudia prichádzajú sem „na návštevu“, ale žiť tu chcú podľa svojich zvykov a tradícií – tak, ako si zvykli v rodnej vlasti. Ale tu máme trochu odlišné zákony, tradície a zvyky. Musia sa prispôsobiť, ale nechcú – a vznikajú veľké problémy. Mali by si uvedomiť, že máme tu naše zákony.

Musíš byť tolerantný a pomôcť im, aby sa lepšie prispôsobili k tunajšiemu životu.

Lenže nechcú! Väčšina z nich sa ani nesnaží. Musím byť tolerantný? Povedz to tým, ktorých vietor náhodou zavial do tých krajín, odkiaľ k nám prichádzajú utečenci. Tam, ak sa na 100 percent neprispôsobíš k tamojším pravidlám hry, tak to určite neprežiješ. A nik tam neberie ohľad na to, že nie si zvyknutý na takýto štýl života a na to, že mnohé pravidlá hry sú dosť divoké. Buď sa prispôsobíš, alebo… Žiadna tolerancia, demokracia, sloboda a iné prehrešky európskeho spôsobu života. Ale my musíme byť tolerantní! Musí to byť rovnaké – musí byť aspoň nejaká spravodlivosť. Potom sa čuduješ, že ich tu mnohí nechcú?

Chápem to, ale tým ľuďom je treba pomáhať. Veď utečenecký tábor nezriadili niekde vo väčšom meste alebo v rekreačnom stredisku. Dajú ich do Gabčíkova, kde nie je veľa obyvateľov. Komu tam budú vadiť? Musíme sa správať ako kresťania.

Áno – áno. To povedz obyvateľom Gabčíkova. Každý je múdry, tolerantný a demokratický, ak sa ho to netýka osobne. Nech ich tí, ktorí chcú pomáhať utečencom, ubytujú vo svojej obci alebo meste či radšej vo vlastnom byte… Možno by v Gabčíkove občania neprotestovali, keby utečencov ubytovali v Bratislave, Trenčíne alebo v Košiciach. Ale majú s nimi negatívne  skúsenosti. Preto sú proti tomu, aby do ich obce prišli utečenci. Nemajú nič proti nim ako ľuďom, ale v prvom rade chcú chrániť svoj domov. V minulosti tam boli utečenci, ktorí kradli a vyvádzali, obyvatelia oprávnene majú strach. Preto nechcú utečencov v rodnej obci.

Ale aj tak. To dnešné miestne referendum týkajúce sa migrantov považujem za smutné a nešťastné. Veď aj tak nič nevyrieši. Nech dopadne hocijako – čo to zmení? Aj tak tých utečencov do Gabčíkova nasťahujú. Je to iba zbytočné divadielko.

Možno. Ale neber ľuďom možnosť vyjadriť svoj názor – aj keď sa vedenie štátu naň vykašle. Ak by všetci takto rozmýšľali, tak potom takmer žiaden protest nemá zmysel – aj tak sa takmer nič nemení. Voda však roky, desaťročia, stáročia kvapká na kameň, kým v ňom prerazí dieru. Bohužiaľ, niektoré veci trvajú veľmi dlho. Ľudia musia bojovať, musia vyjadrovať vlastný názor. Ktovie, možno toto gabčíkovské referendum zaváži?

A keby zaúradovalo? Čo to zmení? Že nedajú utečencov do Gabčíkova, ale niekde inde? A takto živých ľudí budú prehadzovať ako horúci zemiak? Toto považuješ za východisko? Pochop, nemôžeme stať v ústraní a tváriť sa, že sme iba muzikanti. Slovensko sa nemôže tváriť tak, akoby sa ho globálne problémy netýkali. Drvivá väčšina krajín mieni utečencom pomáhať, ale my a ešte zopár podobných „odpadlíkov“ nebudeme? A potom celý demokratický svet na nás bude ukazovať prstom – akí sme nedemokratickí, netolerantní a arogantní! Chceš, aby sme takto dopadli?           

Nie, chcem, aby sme dopadli dobre. Veď ti hovorím, vôbec neodmietam pomoc utečencom. Nepáči sa mi iba zvolená forma pomoci: liečime následky, ale nie príčinu choroby. Ale každý lekár ti povie: ak budeš liečiť iba následky choroby, nikdy sa nevyliečiš. Musíš odstrániť príčiny, ktoré ti choroby vyvolávajú. Opýtaj sa stavbárov: dom začínajú stávať od základov, nie od strechy. Ale s tými utečencami nás tlačia robiť presne pravý opak – stávať budovu od strechy. Veď spadne! Preto som ti hovoril: treba pomáhať a robiť poriadok v tých krajinách, odkiaľ utekajú utečenci. Treba tam obnovovať ekonomiku a zlepšovať životné podmienky pre ľudí. Do toho treba investovať, ale nie do utečeneckých táborov na vlastnom území.

Samozrejme, treba pomáhať krajinám, odkiaľ ľudia utekajú, pretože sú tam veľké problémy. Ale to je hudba budúcnosti. V súčasnosti Európska únia hasí aktuálny požiar: ľudia utekajú každý deň – čo s nimi? Otáčať lode späť, strieľať na ne?! Nejako treba riešiť problém, ktorý je mimoriadne aktuálny. Preto zatiaľ prijímajú utečencov. A zasa, nie je to také strašné. Väčšina utečencov je bezproblémová. Ostatných je treba trochu postrážiť a nasmerovať. Naučia sa, zvyknú si – nie je to také hrôzostrašné… Pozri sa, keď sa takto búrime proti utečencom, mýtus o pohostinnosti slovenského národa definitívne padá. Ako si na nás budú pozerať na celom svete?

Normálne sa budú pozerať. Nik sa neteší na utečencov. Bohužiaľ, tejto gabčíkovskej „partii“ sa už nevyhneme: náš minister vnútra pred takmer dvoma týždňami podpísal s rakúskou kolegyňou  dohodu o dočasnom ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Prídu do Gabčíkova z rakúskeho tábora Traiskirchen. Dohoda platí na dva roky. Takže vraj pôjde iba o dočasné, niekoľkomesačné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu späť. Kde je však záruka, že nepríde aj ďalšia „várka“?

Vidím, že sa v tejto otázke nezhodneme. Táto diskusia nemá zmysel. Dupľom, je to jedno, na čom sme sa dvaja zhodneme. Pani si aj tak urobia po svojom.

Ale táto diskusia má zmysel. Ak sa budeme spoliehať iba na pánov či z Bratislavy, Bruselu alebo Washingtonu, veľa sa toho nezlepší. Hlas ľudu – aj pani budú musieť vypočuť hlas ľudu. Vypočuť a poslúchnuť. Zatiaľ je to iba hudba budúcnosti. Ale iba na nás záleží, nakoľko je tá budúcnosť vzdialená…

Eugen Rusnák