Je veľmi pravdepodobné, že sa jednalo o omyl iránskej protivzdušnej obrany. Pri páde lietadla Boeing 737 neďaleko mesta Parand v provincii Teherán krátko po vzlete z teheránskeho letiska imáma Chomejního prišlo v stredu o život 176 ľudí vrátane 63 Kanaďanov. Lietadlo bolo na ceste do ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

Focus píše: Podľa informácií Nemeckej tlačovej agentúry v Berlíne boli na palube aj traja ľudia, ktorí boli v Nemecku zaregistrovaní ako žiadatelia o azyl. Mnoho Afgancov, ktorí žijú v Nemecku ako utečenci má príbuzných v Iráne.

K tomu napísal Holm Teichert z Deutschlandstimme uštipačný komentár:

Záhada okolo údajných troch mŕtvych nemeckých občanov je podľa Nemeckej tlačovej agentúry (DPA) vyriešená.

Na základe informácií, ktoré sú v súčasnosti dostupné, sa jedná o troch mužov z Afganistanu, ktorí majú žiť v Nemecku ako takzvaní „utečenci“.

Títo mali byť podľa nemeckých lživých médií v Iráne na dovolenke u svojich afganských príbuzných, ktorí utiekli do Iránu.

Čo nám však lživé médiá na tomto mieste nemohli alebo nechceli povedať, je odpoveď na otázku, aké dôveryhodné môže byť to, že takzvaní „utečenci“ z Afganistanu musia „utiecť“ cez pol zemegule do Nemecka, aby našli mier a bezpečie, zatiaľ čo ich príbuzní už údajne našli hľadanú bezpečnosť v blízkom Iráne.

Áno, ťažko uveriteľný je príbeh, ktorý šíria s plačúcim hlasom a slzami v očiach lživé média o znovustretnutí tých, ktorí boli kruto rozdelení útekom: Čo totiž navyše hovorí proti tomuto príbehu a lživé média to zase ako zvyčajne zatajujú, je trasa cesty takzvaných „chudobných a traumatizovaných utečencov“ z ich dovolenky späť do Nemecka.

Pretože hoci existujú priame lety z Teheránu do Frankfurtu nad Mohanom cestujú títo páni oveľa dlhšou a časovo náročnejšou cestou späť cez Ukrajinu.

Táto trasa sa však zvyčajne využíva iba preto, pretože chcú na dovolenke na návšteve domova zahladiť a zabrániť všetkým digitálnym stopám. Tak neexistuje žiadny záznam  o vycestovaní v schengenskom letisku do islamských štátov a ani žiadny záznam o vstupe do Európy.

Pohraničným orgánom sú tak známe iba cesty na Ukrajinu. A táto v podstate nevzbudzuje podozrenie na dovolenky na návštevu domova takzvaných „utečencov“.

Už v auguste 2019 informoval „Deutschlandstimme“ o škandále a pobúrení, ktoré sa prehnalo nad Nemeckom, keď vyšlo od úradníkov na verejnosť strážené tajomstvo úradov, že údajní „utečenci“ dovolenkujú vo vlastnej krajine.

Už vtedy napísali dokonca aj noviny „Die Welt“, ktoré sa touto témou zaoberali v článku uverejnenom v roku 2016 o tomto zjavnom dôkaze tohto azylového podvodu.

Dokonca aj minister vnútra Horst Seehofer prekvapil tvrdými slovami. Ako minister vnútra chcel proti tomu tvrdo zakročiť a tento zjavný podvod ukončiť. Ako zastupujúci všetkých utečencov povedal: „Kto pravidelne dovolenkuje v Sýrii ako sýrsky utečenec, ten sa nemôže vážne odvolávať na to, že je v Sýrii prenasledovaný a tomu musí byť odňatý status utečenca“, uviedol Seehofer.
Zostalo to však len pri jeho silných slovách. Odvtedy sa samozrejme nič nestalo. Tak ako sa to dalo od Horsta Seehofera čakať. Utečenci cestujú naďalej napríklad aj do Turecka, vyzdvihnú si tam ich uschované pravé pasy alebo požiadajú o nové na sýrskom veľvyslanectve a potom cestujú cez hranice do Sýrie. Na spiatočnom lete si napochytre pas zase deponujú v Turecku a nemecké utečenecké doklady sa znova použijú!

Zamestnanci „Jobcenter“ (úrad práce) sa sťažovali na nelegálne cestovanie do vlasti takzvaných „utečencov“. „Veľmi zriedkavo sa dozvieme, keď cestujú naši utečeneckí klienti do svojej domovskej krajiny. Často sa však stáva, že Sýrčania lietajú do Turecka alebo Afganci do Iránu.“ Či tam navštívili svojich príbuzných, ako uvádzajú na úradoch práce, alebo pokračovali v ceste cez horské a zelené hranice do svojej domoviny, sa zamestnanci úradov práce nedozvedia. „A ak sa to predsa len dozvieme, tak z dôvodu o ochrane osobných údajov to nesmieme tak či tak postúpiť iným orgánom“.
Aj keď je táto prax už dávno známa a znamená úder do tváre každému Nemcovi, ktorý musí platiť dane aj pre „chudobných a traumatizovaných utečencov“ v čoraz väčších množstvách, ukázal dnešný príklad, že tento zrejmý dôvod odňatia statusu je našimi politikmi ešte stále tolerovaný.

A tu je konečne čas utiahnuť slučku politikom a úplne jasne a jednoznačne požadovať, že tento azylantský turizmus sa musí skončiť. Je jedno naozaj úplne jedno, či „utečenci“ navštívili svojich rodinných príslušníkov v Iráne, ktorí tiež utiekli, alebo tajne a proti akémukoľvek normálnemu pochopeniu dôvodu azylu cestovali do svojej domoviny. Musí konečne platiť, že nikto tu nesmie zostať ako utečenec, kto sa voľne pohybuje po svete a nemeckým občanom a daňovým poplatníkom sa drzo smeje do tváre, pretože si môže robiť, čo sa mu páči, lebo nemecké úrady sa obávajú nepekných škandálov.

Mimochodom: Poznám priateľov, ktorí musia posielať peniaze svojim rodičom, aby mohli prísť vlakom k svojim deťom a vnúčatám, pretože malý dôchodok už nepostačuje. Je to absurdnosť nepochopiteľnej brutality, že tí, ktorí tu hľadajú azyl a žijú z toho, čo aj tieto babičky a dedkovia zaplatili, cestujú po svete s lietadlami, zatiaľ čo starí rodičia, ktorí po celé desaťročia práce všetko vybudovali a financovali, si musia teraz požičať peniaze od svojich detí, aby videli svoju rodinu.

Prestaňte sa k nám správať ako k ľuďom druhej triedy vo svojej vlastnej krajine. A prestaňte povoľovať takzvaným utečencom, aby sa smejúc usadili do lietadla a cestovali do krajín, kde boli prenasledovaní a ako chudobní a traumatizovaní utečenci sa smeli sem zase vrátiť.

Mimochodom, na žiadosť „Deutschlandstimme“ zaslalo Spolkové ministerstvo vnútra (BMI) toto vysvetlenie: Krátky návrat do krajiny na splnenie morálnych povinností v zásade nie je dôvodom na zrušenie azylového statusu“. Patria sem pohreby alebo návšteva vážne chorých príbuzných. V každom prípade sa musí ale preskúmať konkrétny prípad.