Košice budú po Berlíne druhým mestom, kde sa toto spracovanie svetoznámej rozprávky bude uvádzať. Príbeh rozprávky, ktorá sa z detskej knihy stala mýtom, spracovala dramaturgička berlínskeho predstavenia Annegret Gertz. Rovnako aj históriu rôznych adaptácií slávnej knihy na divadelných doskách a filmovom plátne. Ponúkame časť jej textov z bulletinu predstavenia, berlínskeho aj košického.

„Ozily yours“, takto L. Frank Baum podpisoval svoje autogramové karty po tom, čo v roku 1900 napísal knihu pre deti: „The Wonderful Wizard of OZ“ – právom s trochou prehnanej odvahy, ale bola to predsa len kniha jeho života. Jeho vydavateľ zrejme tušil úspech a preto pustil do tlače nezvyčajne veľké vydanie, až 250.000 exemplárov. Žiarivé farby ilustrácií slávneho grafika Williama W. Denslowa boli určite dôležitou časťou úspechu, pretože nadšenie bolo nezvyčajne veľké už v čase, keď sa do detských rúk dostalo prvé vydanie. Príbeh Dorotky a jej cesty k čarodejníkovi z Oz bol na ceste k tomu, aby sa stal najobľúbenejšou detskou knihou vôbec. Ako je známe, dodnes nestratil nič zo svojej obľúbenosti. A nie len to: „Čarodejník z Oz“ nie je len veľkou klasikou detskej literatúry, ale zároveň aj americký mýtus.

To že samotný Baum ostal za svojho života dieťaťom plným fantázie sa výrazne prejavuje v trinástich  pokračujúcich zväzkoch, v ktorých písal o krajine OZ, o nespočetných obyvateľoch so zvláštnymi menami a o ich pochabých zážitkoch. Známa je aj Baumova láska k abecedám, k písmenkovým a slovným hračkám, k malému čarovaniu a bláznivým vynálezom, ku ktorým povzbudzoval aj svojich synov. Asi aj preto sa legenda o pôvode slova „Oz“ teší takej veľkej obľube, keď ju Baum na tlačovej besede rozšíril pri jeho šikovnej reklamnej stratégii, ktorá sa vzťahovala na nové vydanie z roku 1903: „Na mojom písacom stole je malá skrinka na kartotéku. Keď som rozmýšľal nad titulom pre môj príbeh a práve sa rozhodol pre slovo „čarodejník“, môj pohľad padol na pozlátené písmená na troch zásuvkách na skrinke. Prvá zásuvka bola označená písmenom A – G a druhá s H – N. Na tretej zásuvke boli písmená O – Z. Preto meno ‚OZ‘.“

Jeho dokopy štrnásť zväzkov o krajine OZ živilo L. Franka Bauma a jeho rodinu, pretože Baum myslel aj na to, aby sa úspech preniesol do budúcna. Baum nemohol vopred predvídať, že jeho vydavateľstvo Reilly & Lee po jeho smrti v roku 1919 uspokojí záľubu čítania amerických detí s ďalšími 26 nasledujúcimi zväzkami od iných autorov a že zažratí fanúšikovia OZ dnes na celom svete prevádzkujú nespočetné OZ-portály, fóra a zážitkové webové stránky, aby naďalej udržiavali kult s očividným úspechom. Z diela „Famous Forty“, slávnych štyridsať zväzkov, je dnes dostupný minimálne prvý zväzok, alebo ešte aj druhý a tretí, a to takmer vo všetkých krajinách sveta.

Baum si so svojim inštinktom pre úspech sám pretvoril prvý zväzok svojej detskej knihy na libreto a vytvoril si aj scény pre hudobno-scénické prevedenie. Keď mu profesionálne komerčné divadelné spoločnosti takmer vytrhli knihu z ruky, spustila sa obrovská lavína, aká sa v zábavnom sektore v USA už druhý krát nezopakovala. Hudobná Extravaganza THE WIZARD OF OZ zažila v roku 1902 svoju premiéru v opere „Hamlin’s Grand Opera House“ v Chicagu a už vtedy boli cieľovou skupinou dospelí a rovnako aj deti. Niekoľko rokov putovala táto opulentne vybavená produkcia s hviezdnym apelom a nákladnou marketingovou mašinériou po štátoch východného pobrežia, potom zahájila v New Yorku a neskôr dobyla západné pobrežie ako aj vnútorné štáty USA.

Baum rád experimentoval a v roku 1908 adaptoval svoj príbeh do ďalšieho nového a úplne iného konceptu pre divadlo. Baum v snahe pobaviť publikum rozšíril vtedy veľmi obľúbený formát ilustrovaného čítania, istý druh Dia-prednášky, o scénické pasáže s predstaviteľmi v kostýme a maske a doplnil ich filmovými prostriedkami. K tomu hral malý orchester celkom 27 hudobných čísel. Keďže bolo kino v roku 1908 ešte len na začiatku svojho technického vývoja, filmové sekvencie šou sa tak rýchlo stali hlavnou atrakciou. Filmovanie a produkciu prevzala Selig Polyscope Company, čo boli dvaja bratia, ktorí patria k pionierom americkej filmovej histórie. Filmové sekvencie v Baumovej šou, čiastočne ručne maľované, hrali s fantastickými motívmi a tvorili triky a efekty typické pre pôvodné kino.

Baum pomenoval svoju šou titulom FAIRYLOGUE AND RADIO-PLAYS, „Fairy Tale Films“ boli rozprávkové filmy a s pojmom „Logue“ sa spájal aj scénicky stvárnený Dia-prednes, čo boli v tom čase veľmi obľúbené formáty. Zachovaný scenár: Večer uvádzal samotný Baum ako rozprávač, kde rozprával o jeho ceste do krajiny OZ, pričom súčasťou bola projekcia fantazijnej mapy. Potom bol predstavený lev, filmová prihrávka zobrazuje fascinujúce zviera, na javisku nasleduje číslo s levom s tancom, spevom, groteskou a dialógom.

Baum riadil perspektívu publika, raz z bočného javiska ako hlas z „Off“, raz ako spoluúčastník v centre javiska. Je jednoznačné, že Baumova multimediálna produkcia použila rôzne prvky budúcich divadelných konceptov, aj keď len čisto intuitívne. Avšak obrovské náklady na turné priviedli Bauma do konkurzu a preto predal práva na knihu spoločnosti Selig Polyscope Company, ktorá v roku 1910 produkovala 13 minútový nemý film THE WONDERFUL WIZARD OF OZ. Dlhší nemý film s rovnakým názvom bol do filmového divadla uvedený v roku 1925, ako vehikel pre Olivera Hardyho a najmä pre komika Larryho Semona. Ako veľmi voľná adaptácia príbehu je v popredí groteska, prenasledovanie a plno vtipných akcií. Film bol po mnoho rokov veľmi úspešný.

Kreatívne hlavy Hollywoodskej produkčnej firmy Metro-Goldwyn-Mayer samozrejme dobre vedeli, čo robia, keď kupovali práva na knihu od Baumovho syna Franka a potom tých najtalentovanejších umelcov svojho štúdia poverili tým, aby THE WIZARD OF OZ preniesli na plátno ako dych vyrážajúci technický farebný zázrak, čím písali dejiny kina. Plechový drevorubač a strašiak, Jack Haley a Ray Bolger, vystupovali ako vynikajúce hviezdy už v slávnom diele Extravaganza ako „Wooden Tin Man“ a „Scarecrow“. Rovnako slávny Bert Lahr ako „Cowardly Lion“ vniesol svojim frivolným vzhľadom do filmu presne tú uštipačnú známku, ktorá sa od neho očakávala. Hudobník Arthur Freed, ktorý mal byť neskôr hlavou legendárneho „Freed Unit“, hudobného oddelenia MGM, sa angažoval za obsadenie Judy Garlandovej ako predstaviteľky Dorotky, detskej hviezdy, ktorá v roku 1939 ako šestnásťročná už  niekoľko rokov stála na javisku. Jej strhujúcej interpretácii „Somewhere Over The Rainbow“ – odvtedy nezabudnuteľný svetový hit –  vďačí za jej prvý veľký svetový úspech. Hudobný skladateľ Harold Arlen jej na mieru napísal titul k textu od Edgar Y. Harburga.

THE WIZARD OF OZ sa vrátil do divadla ako muzikál od Harolda Arlena a Edgara Y. Harburga. Po premiére v roku 1942 zažíval muzikál THE WIZARD OF OZ stále nové produkcie nie len v USA. Nemecká premiéra „DER ZAUBERER VON OSS“ bola v roku 1971 v divadle Elbe-Elster-Theater vo Wittenbergu. V Berlíne sa hral muzikál naposledy v roku 1992 v metropolitnom divadle. Asi najznámejšie a najspornejšie adaptácie sú THE MUPPETS‘ WIZARD OF OZ (2005) a THE WIZ (1975). Dejstvo sa presunulo do Harlemu a novú hudbu aranžoval Charlie Smalls v štýle „Motown“ od Quincy Jones. Diana Ross hrala vo filme z roku 1978 úlohu Dorotky a strašiaka si zahral Michael Jackson. Určite sa oplatí cesta cez početné webové OZ-portály, kde si môže krajinou OZ prejsť každý sám.

Zázračná krajina OZ je alegória, ktorá inšpiruje stále k novým významom, či už literárnym alebo intelektuálnym, vedeckým alebo len pre čisté potešenie. Hra plná fantázie s obsiahnutou utópiou, motívmi a postavami bude pravdepodobne vzývaná vždy novým spôsobom a starému známemu príbehu naopak vdýchne nový život. V Las Vegas sa až do nedávna dalo v MGM hoteli kráčať po žltej kamennej ceste a v Berlíne sa len nedávno objavil fantazijný román „Zombici z OZ“. V skutočnosti však „The Wonderful Wizard of OZ“ napĺňa všetky kritériá klasickej rozprávky.

Redakciu informoval Svjatoslav Dohovič, tlačový tajomník ŠD Košice