Nórsko bolo tradične veľmi progresívnym štátom v otázke pohlavia, ale novela antidiskriminačného zákona z roku 1981 posúva túto škandinávsku krajinu ešte ďalej. Poslanci v druhom čítaní schválili nielen nahradenie pojmu “homosexuálna orientácia“ za “sexuálna orientácia“, aby zaistili inklúziu všetkých sexuálnych menšín, ale zavádza aj tvrdé tresty za urážlivé používanie pojmov “gender“, “rodová identita” či “rodové vyjadrenie“.

Za verejné “nenávistné“ komentáre bude môcť súd udeliť až trojročný trest väzenia a novo sa bude trestať aj za komentáre prednesené v súkromí. V poslednom prípade možno skončiť až na jeden rok vo väzení. Podľa nórskej ministerky spravodlivosti Monicy Maelandovej zákon takto zaručuje väčšiu ochranu transľuďom.

“Ako skupina sú (transľudia poz. red) viac vystavení diskriminácii, obťažovaniu a násiliu,“ uviedla ministerka.

.

Novelu podporila aj Asociácia transgender ľudí, podľa ktorých “homofóbne zločiny“ v posledných rokoch v krajine rastú.

Podľa Jiřího Ovčáčka ide o ďalšiu snahu obmedziť slobodu slova na Západe. Česko by preto malo byť ostražité.

“Keď si budeme pripomínať 17. november 1989, návrat slobody, tak sa pozrime ostražito na západ, kde začína mráz,“ napísal prezidentov hovorca v piatok na svojom Twitteri.

Až si budeme připomínat 17. listopad 1989, návrat svobody, tak se podívejme ostražitě na západ, kde začíná mráz: https://t.co/X8IZVvUiVp

.

— Jiří Ovčáček (@PREZIDENTmluvci) November 13, 2020

Nová LGBTIQ stratégia Európskej komisie

Sprísnenie trestov za netoleranciu voči sexuálnym menšinám zvažuje aj Európska komisia. Komisárka pre rovnosť Helena Dalliová navrhla finančný postih pre krajiny, ktoré nerešpektujú práva LGBTIQ komunity. Komisárka chce podmieniť európske dotácie rešpektovaním práv sexuálnych menšín. Proti tomuto návrhu sa stavajú vlády v Poľsku a Maďarsku.

“Vstúpili sme do novej éry boja za rovnosť. Táto stratégia je súčasťou tejto éry,” uviedla pre server Politico.

.

Európska komisia vo štvrtok schválila svoju prvú stratégiu pre lesby, gejov, bisexuálov, transsexuálov, intersexuálov (LGBTIQ).

“LGBTIQ ľudia sú občanmi Európskej únie, ktorým musí byť garantovaná sloboda, plné práva a rovnaké príležitosti. Nie je to o ideológii, ale o identite. Komisia bude vždy chrániť práva LGBTIQ pred tými, ktorí majú v súčasnej dobe stále väčší apetít sa proti tejto komunite vymedzovať na základe ideológie,” vyhlásila na to podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová. “Každý by mal mať možnosť byť tým, kým chce byť, bez toho aby sa musel báť perzekúcie,“ dodala.

Hoci zostáva rodinná politika v kompetencii členských štátov, kvôli odlišnej legislatíve môže byť dotknutý voľný pohyb osôb, ktorý je už regulovaný legislatívou EÚ. Ak totiž prekročia dúhové rodiny vnútorné hranice EÚ, môže sa stať, že kvôli rozdielom v právnych predpisoch jednotlivých členských štátov nebudú uznané ich rodinné vzťahy.

“To je neprijateľné,” uviedla k tomu Jourová.

Európska komisia preto plánuje predložiť normu, ktorá by zaviedla vzájomné uznávanie rodičovských práv homosexuálnych rodín po celej únii.