Protest proti uznaniu goralskej národnostnej menšiny – odpoveď Úradu vlády SR

Vážený pán premiér,

dňa 11. februára t. r. som sa na Vás obrátil s protestom, v ktorom som vyjadril nesúhlas s uznesením vlády z 29. januára 2025, v ktorom vláda uznala tzv. Goralov (po slovensky horalov, vrchárov) za národnostnú menšinu v Slovenskej republike.

Podstatou môjho listu bolo tvrdenie, že „uvedené rozhodnutie bolo prijaté bez akejkoľvek konzultácie s odbornou historickou, jazykovednou, sociologickou, etnologickou i etnografickou komunitou.

Najmä sa však nikto neopýtal Slovákov, žijúcich na oboch stranách slovensko-poľskej hranice, či s takým niečím súhlasia a či sa s tým stotožňujú. Som hlboko presvedčený, že ste sa stali obeťou podvodu niektorých aktivistov, ktorých na severnom Spiši získal na svoju stranu „národný buditeľ“ a podľa môjho názoru platený agent maďarskej iredenty Abel Ravasz prísľubom bohatých dotácií z fondu na podporu národnostných menšín.“

Presne o mesiac, 11. marca t. r. som dostal odpoveď z Úradu vlády SR, v ktorom sa mi oznamovalo, že ÚV SR si vyžiadal stanovisko od splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, s ktorým sa plne stotožňuje. Zároveň mi toto stanovisko zaslali v prílohe.

Príznačné pre toto stanovisko z 28. februára 2025 je, že je síce na hlavičkovom papieri, ale nie je nikým podpísané. Človek nemusí dlho rozmýšľať o tom, prečo sa splnomocnenec vlády pod svoj prípis nepodpísal. Určite by sa pod takýmto prípisom nie príliš skvelo meno Ákos Horony, teda meno príslušníka národnosti, ktorého politickí predkovia sa po rakúsko-maďarskom vyrovnaní snažili asimilovať slovenský národ a jedným z nástrojov asimilácie bola aj segmentácia slovenského národa na základe nárečových rozdielov a odčleňovanie jednotlivých nárečových skupín od tela slovenského národa.

Tak vznikli tzv. Slovjaci, čo mal byť osobitý národ z Východniarov, tak vznikli aj slovenskí gorali (dovtedy tento pojem v slovenčine neexistoval ani v príslušných nárečiach), ktorí sa od konca 19. storočia predstavovali ako neuvedomelí Poliaci.

Je pre mňa neuveriteľné a nepochopiteľné, že po vyše storočnom zápase našich Oravcov a Spišiakov proti poľskému agresívnemu projektu, ktorý pôvodne vznikol v lone maďarizačnej politiky uhorských vlád, aby obhájili svoju slovenskosť, vláda SR príjme uznesenie, ktorým sa postaví do radu tých, ktorí chceli zničiť slovenský národ aj odčlenením vrchárov z Oravy a Spiša od slovenského národa. Naši krajania v Poľsku sa oprávnene cítia zradení slovenskou vládou, keďže táto ich vôbec nechráni pred šikanou poľských úradov a ešte k tomu ich vystavila posmechu poľských šovinistov, ktorí sa z nich smejú, že vraj akí sú oni Slováci, keď aj vláda v Bratislave tvrdí, že nie sú!

Vážený pán premiér,

skôr než sa pustím do rozboru odpovede úradu splnomocnenca, ktorá ukáže absolútnu neopodstatnenosť rozhodnutia vlády SR z 29. januára 2025, dovolím si vám položiť dve otázky na zamyslenie. Predovšetkým sa Vás chcem opýtať, či by ste vedeli uviesť aspoň jeden štát na svete, v ktorom vláda zverí formovanie menšinovej politiky do rúk menšinových politikov a ich odporúčania prijala bez toho, aby ich konfrontovala a verifikovala odkazom na stanoviská vedeckých inštitúcií (vymenoval som ich v prvom odseku)? Rovnako by som sa chcel opýtať, či poznáte vo svete jediný štát na svete, ktorý by dopustil, aby na základe nekompetentného, iredentou zaváňajúceho odporúčania, jeho vláda svojím rozhodnutím oddelila akúkoľvek časť od štátotvorného národa a vyhlásila ju za národnostnú menšinu?

Pán premiér, na úvod komentára na odpovede splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny dovolím si uviesť nemeckú definíciu národnostnej menšiny, ktorá je v princípe zhodná s anglickou i francúzskou, s ktorými som ju porovnával.

Táto definícia znie: „Národnostná menšina v krajine sa odlišuje od väčšinového obyvateľstva tým, že má vlastnú reč, kultúru a dejiny.“ Nič z tohto tzv. gorali nemajú. Ich rečou je nárečie slovenského jazyka, ich kultúra je súčasťou obrovskej rozmanitosti slovenskej kultúry, ktorá vo svete nemá obdoby, a ich dejiny sú dejinami slovenského národa, keď sa v niektorých obdobiach dokonca stali kľúčovou otázkou slovenských dejín. Preto ich vyčleňovanie z národného tela je absolútne nepochopiteľné!

Už začiatok prípisu splnomocnenca poukazuje na to, že všetko súvisiace s otázkou vytvorenia tzv. goralskej menšiny je nekalé. Sám priznáva, že myšlienka vznikla pred sčítaním obyvateľstva v SR, ktoré sa konalo roku 2021. A čo celé predchádzajúce viac ako päť storočné dejiny tohto ľudu, ktorý sa začal v týchto končinách usadzovať v svojej väčšine najmä počas valašskej kolonizácie z vnútra Slovenska?

To stačí, aby sa zopár lazníkov podnietených „národným buditeľom“ A. Ravaszom stretli a vyhlásili sa za laznícku národnosť a my ich uznáme? Splnomocnenec priznáva, že aktivisti robili kampaň, aby sa ľudia hlásili ku goralskej národnosti. A čo naša Ústava, ktorá v článku 12 odsek 3 zakazuje akékoľvek ovplyvňovanie rozhodnutí ohľadom prihlásenia sa k národnosti.

Ako by sa pán Horony a ich ďalší sponzori postavili k situácii, keď by slovenskí aktivisti začali navštevovať obce, v ktorých žijú tzv. Polovci (maď. Palóc), a presviedčali ich, aby sa prihlásili k poloveckej národnosti. Títo tiež rozprávajú dialektom, ktorý je od štandardnej maďarčiny asi tak vzdialený ako goralské nárečia od spisovnej normy slovenčiny. To by bolo kriku, všakže? Ale aj pán Horony, aj pán Ravasz by si mali byť vedomí, že nie je možné robiť niekomu to, čo nechcú, aby robili im.

Aj splnomocnenec priznáva, že ich kampaň nezaznamenala žiaden podstatnejší úspech. Z cca šesťdesiat tisíc Slovákov na Slovensku (v Poľsku ich je vyše desať tisíc), hovoriacich nárečiami severnej Oravy a Spiša sa k národnosti goralskej prihlásilo podľa mojich údajov čosi 200, podľa údajov splnomocnenca asi 500 ľudí. Teda vláda ignorovala absolútnu väčšinu, ktorá nijakým spôsobom nespochybňuje dedičstvo svojich otcov. Odvoláva nie sa na to, že požiadavku podpísalo niekoľko starostov, ktorí majú v svojich obciach veľký vplyv, je úplne scestné! Mali nejaký mandát? Pri tak úbohom zisku predajných duší, vyzerajú skôr ako judáši, nie reprezentanti nejakej národnosti.

0dvolávanie sa na uznesenie vlády z 22. júna 2022, ktoré pri aplikácii zákona o jazykových právach národnostných menšín v SR, uplatnilo nezmyselný princíp započítania do počtu príslušníkov národnostných menšín nielen tých, ktorí si deklarovali svoju národnosť, ale aj tých, ktorí si ju uviedli ako druhú, je absolútne neakceptovateľné. Už samo uznesenie vytvára občiansku nerovnosť, keďže niektorým občanom (s deklarovanou druhou národnosťou) umožňuje užívať dvojnásobné práva. Takže pri takýchto počtoch sme sa dostali rovnými nohami do predchádzajúceho režimu, keďže na základe tohto uznesenia máme síce podľa sčítania sto percent obyvateľov, ale keď sčítavame obyvateľstvo podľa národnosti, tak máme 110% obyvateľov.

Pôvodne sa pri umožnení deklarovať aj druhú národnosť popri hlavnej národnosti myslelo na to, že by to mohlo zachytiť dynamiku interetnických pohybov v slovenskej spoločnosti. V skutočnosti to však dopadlo tak, ako všetko, čo sa na Slovensku vymyslí. Opäť sa to použilo proti Slovákom. Toto sa dialo za Uhorska, toto sa dialo za Česko-Slovenska a deje sa to i dnes v samostatnom a vraj suverénnom Slovensku. Hádam by už konečne mohol slovenský štát obhajovať aj slovenské národné záujmy. A záujem o zachovanie integrity slovenského národa by mal byť na prvom mieste.

Vážený pán premiér,

stanovisko splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny je zmesou subjektívnych vyjadrení, ktoré nemajú žiadnu oporu v objektívnej realite. Aj odvolávanie sa na vyjadrenie Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV je irelevantné. Tak, ako ho opisuje splnomocnenec, je jasné, že si ho tam niekto vymohol, keďže ústav len nevyriekol námietky, ale alibisticky poznamenal, že to nie je ich vec, ale vec politického rozhodnutia. Takéto vyjadrenie nemôže byť relevantné na rozhodnutie v tak vážnej veci. To, že tam nie sú vyjadrenia iných, relevantnejších inštitúcií, len podčiarkuje nezmyselnosť trhania slovenského národného tela.

V predchádzajúcom liste, ktorý som Vám zaslal, som skonštatoval, že ste sa stali obeťou podvodníkov. Ďalej toto tvrdím a som presvedčený, že nie je možné odčleniť nejakú komunitu od tela slovenského národa len preto, že si to nejaké mikropercento jej členov pravdepodobne v očakávaní nejakého finančného prospechu želá. Za jediné rozumné riešenie považujem revokáciu uvedeného uznesenia, ale najmä vládnutie, kde sa vláda snaží v zahraničnej politike o kontakty na všetky štyri strany, ale aj vo vnútornej politike by mala vedieť, kde je sever!

S pozdravom

Anton Hrnko