Otázniky zostávajú podľa slovenských exportérov pri energetických a investičných záväzkoch

„Z globálneho pohľadu ide o významný kompromis. Po mesiacoch napätia je to jasný výsledok politickej vôle obnoviť spoluprácu a dôveru medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta,“ uviedol Peter Blaškovits z analytického inštitútu Export Analytica pôsobiaceho v Rade slovenských exportérov.

Dohoda však podľa Blaškovitsa v sebe obsahuje aj dve strategické časti, ktorých konkrétna podoba zatiaľ nie je jasná. Prísľub spoločných investícií vo výške 600 miliárd dolárov a energetickú dohodu v hodnote 750 miliárd dolárov. „Zatiaľ nie je známe, či pôjde o reálne investície alebo len rámcové deklarácie. Nie sú zverejnené ani detaily o mechanizmoch čerpania či pravidlách rozdelenia prostriedkov medzi členské štáty a sektory,“ upozorňuje Blaškovits.

Energetická časť dohody sa podľa predbežných informácií zameriava na spoluprácu v oblasti skvapalneného zemného plynu (LNG), vodíkových technológií, energetickej bezpečnosti a cenovej stabilizácie. Analytici upozorňujú, že práve táto časť môže mať zásadný význam aj pre Slovensko. „Ak sa vláde a priemyselným hráčom podarí nastaviť správnu stratégiu, Slovensko sa môže aktívne zapojiť do euro-amerických projektov v oblasti energetiky a výskumu čistých technológií,“ dodáva Blaškovits.

Zamestnávatelia združení v Klube 500 vítajú, že sa otázka ciel medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi uzavrela, a to v relatívne krátkom čase. „Ukončenie tejto fázy neistoty vnímame pozitívne, pretože trhy a podnikateľské prostredie potrebujú predvídateľnosť a stabilitu. Na druhej strane je však ešte predčasné hodnotiť konkrétne vplyvy tejto dohody, keďže ešte nepoznáme jej úplné finálne znenie,“ dodal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Klub 500 zdôrazňuje, že problémom číslo jeden pre EÚ dnes nie sú clá, ale dlhodobo klesajúca konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. EÚ sa musí podľa zamestnávateľov začať naplno venovať práve tejto téme. Podľa najnovšieho rebríčka konkurencieschopnosti IMD Európska únia výrazne zaostáva za Spojenými štátmi, Čínou, ale aj za menšími, no dynamickými ekonomikami, ako sú Švajčiarsko, Kanada, Singapur či Island.

„Ak chce EÚ udržať svoj priemysel konkurencieschopný, musí bezodkladne prehodnotiť opatrenia Zelenej dohody, ktoré výrazne zvyšujú náklady podnikateľských subjektov. Rovnako by sa mala urgentne zamerať na riešenie problematiky vysokých cien energií pre priemysel, ako aj na prehodnotenie súčasného systému obchodovania s emisnými kvótami, ktorý zvyšuje náklady európskych firiem v porovnaní s ich globálnou konkurenciou a podkopáva konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Teda nie clá, ale úpadok konkurencieschopnosti priemyslu je najväčšou výzvou, ktorej EÚ čelí a na ktorú musí urgentne reagovať,“ uzavrel Gregor.