V polovici vašej tretej vlády ste odišli z postu premiéra, lebo vás k tomu dotlačili mainstreamové médiá a tretí sektor. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?

V roku 2018 po vražde, ktorá bola zneužitá na pokus o vládny prevrat a silný tlak na predčasné voľby, ktoré by boli 7. júla, som dal prednosť udržaniu vládnej koalície, čo sa mi podarilo, pretože môj odchod znamenal rekonštrukciu vlády, a tým sme zavŕšili tretí cyklus vládnutia, v ktorom bol SMER – SD dominantnou vládnou stranou. Je tu však jedno negatívum, ktoré ešte stále analyzujem. Vieme, že vražda bola okamžite zneužitá. Boli tu zahraniční poradcovia, tretí sektor platený zahraničím a pokus o zmenu pomerov v štáte cez ulicu boli úplne evidentné. Mrzí ma to, že som ponúkal riešenie vedeniu SMER-u, aby sme verejnosti vysvetlili, čo sa vlastne deje, že je tu evidentný záujem povaliť vládu, že je tu evidentný záujem použiť na to ľudí, ktorí mali nedostatok informácií. U tých podpredsedov, ktorí odišli zo SMER-u, som nenašiel absolútne pochopenie a nemienili ma ani podporiť. Keď som povedal meno Soros, tak pomaly niektorí skákali z okna, a to je ten moment, ktorý je pre mňa nutné analyzovať, čo sa vlastne od marca 2018 stalo. Pri všetkých negatívach a pozitívach sa môj cieľ podarilo naplniť, že SMER – SD dokončil svoje tretie vládnutie, a preto moje rozhodnutie, ktoré som vtedy urobil, môžem považovať za politicky správne.

Pamätáte sa na ten zlom, čo bolo spúšťačom toho neuveriteľného tlaku? Pretože tlak na vašu vládu sa začal oveľa skôr, ako zavraždili Jána Kuciaka…

Buďme k sebe úprimní. Pokiaľ by neprišlo k vražde – o ktorej stále nič nevieme, pretože ak niekoho máme vo väzbe, tak to sú len pešiaci, čo je za touto vraždou, nikto nevie – tak by sa udialo možno niečo iné. My sme na konci volebného obdobia odovzdali Slovenskú republiku vo veľmi slušnom stave. Mali sme najvyššiu zamestnanosť, najnižšiu nezamestnanosť, klesajúci verejný dlh, najnižší deficit v histórii, my sme dali sociálnemu štátu pečať. Bohužiaľ, od kolegov, ktorí odišli zo SMER-u, som necítil podporu, pretože som ich stále nabádal, aby sme sa bránili nasadzovaniu psej hlavy, ktorú nám od rána do večera nasadzovali médiá. SMER – SD dnes nie je v opozícii preto, že by nevedel vládnuť, ale preto, lebo tu bol obrovský tlak na zmenu, čo je prirodzené, a predovšetkým preto, že sme na mnohé veci neodpovedali oveľa radikálnejšie. Pritom sme na to mali plné právo. Považujem za chybu, že sme sa nebránili a je to pre mňa jedno veľké ponaučenie. Tlak na zmenu tu bol. SMER – SD bol po troch vládnutiach doráňaný, unavený a stále tie isté tváre, nepodarila sa nám generačná obmena, za toto všetko nesiem zodpovednosť aj ja. Hlásim sa k tej zodpovednosti. Zmena bola prirodzená a vybrali si ju ľudia. Musíme si však oprávnene klásť otázku, aká je kvalita tejto zmeny? Prvý raz sme to mali pocítiť už vtedy, keď Kiska vyhral prezidentské voľby. Keby boli médiá informovali o tom, aký je to podvodník a človek, tak by sa v živote nestal prezidentom. Sme nespokojní so zmenou vo vláde. Nemyslel by som si, že by som povedal, že ako rád by som vo vláde privítal Dzurindu s Miklošom, pretože tí ľudia mali minimálne odbornosť. Ak sa dnes pozrieme na Remišovú alebo Hegera, tak vidíte synonymum hlúposti a nekvalifikovanosti. Ak sa pozriete na premiéra, tak neviete, či máte najskôr rozoberať jeho duševné zdravie, alebo daňovú minulosť. Pozriete sa na ministra zdravotníctva, tak ja si musím vybrať šamanské predmety, aby som sa bránil pred jeho sektárstvom. Zmena bola potrebná, SMER – SD rešpektuje, že je v opozícii a aj si to do istej miery zaslúžil, ale Slovensko si takúto zmenu nezaslúži. Zaslúžilo by si kvalifikovanejšiu, lepšiu, hodnotovo vyhranenejšiu zmenu, ale tá tu nie je.

Nespustili celú lavínu zrušené Mečiarove amnestie?

Áno. To bola veľká chyba. Podľahli sme vnútornému tlaku, ktorý sme si sami vytvorili v SMER-e. Nebudem teraz riešiť detaily, kto ten tlak spustil. V SMER-e sa vytvorila atmosféra, že toto má byť nejaká výrazná zmena v strane, ktorá nás má posunúť ďalej. Podcenili sme to, že ľudia majú radi integritu a kontinuitu v názoroch. Predsa dlhodobo sme komunikovali, že nie je možné zrušiť amnestie, ale ten tlak bol nakoniec taký, že sme tomu podľahli. Dnes s plnou vážnosťou hovorím, že toto bola jedna z najväčších chýb, ktoré SMER – SD v celej svojej histórii urobil.

V tom čase Ivan Lexa verejne povedal, že sa bojíte protikorupčných pochodov a prekrývate svoje kauzy, preto vaša strana a celá koalícia hlasovala za zrušenie nezrušiteľného…

Nemyslím si, že by to bola nejaká odpoveď na nejaké kauzy. Na ktoré kauzy? Na tie, čo vyrábali médiá? Ten tlak zvnútra smeroval na nasadenie inej hlavy, a to nám ublížilo, bola to hlúposť a dodnes to ľutujem. Prvá veľká chyba sa stala v roku 2016, keď sme nevalorizovali dôchodky, druhá amnestie a tretia nedostatočná obrana proti útokom, ktoré sa na nás valili.

Vaša vláda sa k médiám a k tretiemu sektoru dlhodobo správala mimoriadne ústretovo, dokonca s finančnou podporou, tak prečo od istého času začali ísť priam besne proti vám a vašim predstaviteľom?

Médiám sme dovolili vytvoriť presvedčenie, že oni budú tí, ktorí budú robiť politiku v štáte. Ak im to neumožníte, tak každého doslova lynčujú, lebo máte iný názor ako oni. V rokoch 2006 – 2010, keď som bol po prvý raz premiérom, tak som doslova zvádzal krvilačný súboj s médiami. Ja som len od spoločnosti Plus sedem dní vyhral 250-tisíc eur na súdnych sporoch za nepravdy, ktoré o mne popísali. Potom sme boli dva roky v opozícii, kde sme zmäkli, potom sme získali fantastický výsledok 44 percent a opäť zneli hlasy, že treba zmeniť prístup k médiám, ale médiá slušnosť, ústretovosť a korektnosť považujú za slabosť politika. Preto politik musí byť tvrdý a razantný aj vo vzťahu k médiám. Dnešným výsledkom je to, že som 28 rokov v politike, obzerám sa doľava, doprava a nevidím jeden jediný politický talent, ktorý by reálne mohol ísť hore ako raketa. Je to výsledkom toho, že najlepší a najúspešnejší do politiky nechcú ísť. A prečo by aj? Niekoľkokrát som z politiky chcel odísť, uveril som, že mám svojho nástupcu, ale všetko je inak a ja som opäť tam, kde som už nechcel byť. Opäť musím vytvárať podmienky pre niekoho iného. To, že som tu naspäť a opäť idem kandidovať za predsedu strany neznamená, že mám ambície byť opäť v exekutíve. Moja ambícia je, aby sa takýto projekt po 21 rokoch z politickej scény nevytratil. Musíme sa vyrovnať s partiou, ktorá od nás odišla, s partiou ľudí, ktorá by mi každý deň mala nosiť pohár medu a ďakovať. No vďačnosť v politike nefunguje. Je to kategória ľudí, ktorá urobila bezprecedentnú kariéru vďaka SMER-u a mne osobne. Dali sme do nich mimoriadne veľa finančných prostriedkov, pretože sme im platili volebnú kampaň. Títo ľudia zo zištných dôvodov povedali, že chcú niečo iné, ja im to neberiem, každý má právo na svoje politické šťastie. Mám aj tušenie, ako dopadnú, ale ja im radiť nebudem. Viem jedno: že sa musím postaviť a hľadať človeka, ktorý v rozumnom čase prevezme SMER – SD a bude lídrom strany. Moja vízia je udržať SMER – SD, dať šancu mladým. Vytvára sa nám tu partia šiestich mladých ľudí, ktorí môžu ísť dopredu. SMER – SD musí byť nachystaný do volieb s novým volebným lídrom.

Dnes premiér Matovič bez váhania napíše do programového vyhlásenia vlády založenie vládneho denníka, aby mohol informovať o činnosti vlády. Prečo ste niečo také neurobili vy?

Niekoľko rokov sme viedli vágne diskusie so štátnou agentúrou TASR, že by mohli vydávať nekomentované noviny zo správ, ktoré vychádzajú v servise TASR, aby si ľudia utvorili názor sami, aby mali prehľad, čo vláda či opozícia urobila, alebo neurobila. Diskutovali sme o možnostiach distribúcie, ale nedostali sme sa ďalej. Toto by bola cesta a využil by som všetko, čo má k dispozícii tlačová agentúra. Dnes netuším, čo má Matovič na mysli pod pojmom vládne noviny.

Lenka Mayerová

Článok pôvodne vyšiel na portáli extraplus.sk.