Dovolím si nadhodiť tézu, že na Slovensku už takmer niet demokratických médií. Mám na mysli hlavne mainstream. Vysvetlím:

Je úplne jedno, či si otvoríte stránky Aktualít, SME, Denníka N alebo Pravdy. Odvšadiaľ sa na vás vysype obsah zabalený do jedného a toho istého svetonázoru. Tento svetonázor vyjadruje presvedčenie, že jediný možný systém, v ktorom môžeme existovať, je liberálna demokracia amerického typu. To je v súlade s tézou filozofa Francisa Fukuyamu, že liberálna demokracia je najvyvinutejšie zo všetkých štátnych zriadení, a teda sme politicky dospeli do „konca dejín“.

Lenže čo sa nestalo…

Američania sa pokúsili tento model vlády (a kultúry a hodnôt, pretože jedno od druhého nemožno oddeliť) exportovať do šíreho sveta. V presvedčení, že je to univerzálne fungujúca nová norma. Ej, či boli prekvapení…

Tri štvrtiny sveta nechcú žiť podľa západného manuálu. Aj stovky rokov vykorisťovaná Afrika vie o „egalité, liberté, fraternité“ svoje… Rovnosť pre všetkých, áno, tú tam skutočne Francúzi doviezli – rovnosť pre svojich ozbrojených druhov, „lepšoľudí“. Alžírsko nikdy nezabudne, že s domácim obyvateľstvom zaobchádzali ako so zvieratami!

Lenže postoj slovenských médií, aby som sa vrátil k téme, je jednoznačný, nemenný a nepripúšťa sa o ňom diskusia: Všetko, čo prichádza spoza česko-nemeckých hraníc, je dobré, pokrokové, prínosné. A bodka. Oni nedokážu ani len natoľko abstraktne myslieť, aby oddelili pokrok technologický od „pokroku“ hodnotového – veď to sú dve samostatné podkategórie!

A tak nám pod jedným výrazom (progres) vnucujú neštandardné sexuálne orientácie ako správnu novú normu. Pretože ak nový iPhone je dobrý pokrok, aj nové pohlavie č. 683 je dobrý pokrok…

Iracionálne a nelogické? Im to dáva dokonalý zmysel.

Nie je náhoda, že maďarskí konzervatívci hovoria o zániku žurnalistiky ako takej, a jej nahradení „influencerskou“ novinárčinou. To je niečo ako Iliev alebo Hanzelová, ktorí si rozmaznávajú podobne zmýšľajúcu mládež na svojich instagramových účtoch. Pritom Hanzelová, ktorá sa neraz chváli tým, že SME je „skutočné“ médium (na rozdiel od konšpirátorov, čo ja viem, z Hlavných správ…), sama nedokončila štúdium žurnalistiky.

Aká je to novinárska autorita? Ani sa nenaučila za tie roky klásť respondentom otvorené otázky – keď ju Marek Maďarič taktne upozornil, že otázke, ktorú mu smerovala, už obsiahla aj odpoveď, so smiechom odvetila, že také otázky má najradšej. Chi-chi-chi.

Toto nie sú novinári, toto nie sú autority. Toto sú veľké deti, ktoré sa na niečo hrajú. Nemajú dekórum, majú však k dispozícii digitálne technológie, a tak pôsobia ako profesionáli.

Tiež sa hlásia k demokratickým princípom, avšak nedokážu tolerovať inakosť. Pre nich je akceptovateľná len inakosť v sexuálnej orientácii – túžba a pudy všetko ospravedlňujú, keď ich opečiatkujete slovom LÁSKA.

Ale tolerancia k inakosti civilizačnej sa tu nenájde ani s najväčšou lupou zo zbierky Sherlocka Holmesa.

Viete, náš mediálny mainstream sa pravidelne usvedčuje z neznalosti geopolitických súvislostí sveta. Oni ešte stále žijú v atmosfére studenej vojny, keď tvrdia, že Slovensko môže smerovať buď na západ alebo na východ, ale nikam inam. Toto bipolárne delenie je však už dávno pasé. Už najmenej dvadsaťpäť rokov sa v kruhoch politickej filozofie (to je smer určujúci trendy v myslení o politike, a neraz ovplyvňujúci aj reálnu politickú prax) hovorí o existencii multipolárneho sveta (odporúčam knihu S. Huntingtona – Stret civilizácií) – teda sveta, kde vedľa seba budú koexistovať veľké civilizácie a suverénne štáty.

A Slovensko si bude tiež hľadať nové cestičky, o tom pri dnešnom vývoji niet pochýb.

Sme však opäť pritom, že naši liberáli a progresívci nedokážu rešpektovať inakosť. Pre nich je nepredstaviteľné viesť spoločenské či obchodné styky napríklad s Kubou, Azerbajdžanom alebo Katarom alebo Čínou. Platí „s USA na večné veky a nikdy inak!“ To si títo ľudia, predsa len vybavení istou dávkou intelektu, nevšimli, že sa stali dobrovoľnými otrokmi novej totality? Akurát v ružovo-dúhových farbách…

Kým Rusko, Čína a spol. sa snažia budovať dobré vzťahy a navzájom sa podporovať a dopĺňať, my sa dočítame, že Nemecko pracuje na tom, aby obmedzilo obchody s Čínou. A nie je to preto, že by nemohli byť obojstranne výhodné. Prioritný dôvod je intolerancia k civilizačnej inakosti…

To si však, prirodzene, nikto zo slovutných demokratov nechce priznať.