Orgány činné v trestnom konaní nemajú byť povinné vybavovať anonymy

Zároveň má platiť, že ak to orgán činný v trestnom konaní alebo súd považuje za potrebné, môže anonymné podanie odstúpiť na prešetrenie jeho obsahu príslušnému orgánu verejnej moci, vykonať vlastné šetrenie, alebo ho môže založiť do spisu v trestnej veci, s ktorou obsah anonymného podania súvisí.

Podľa súčasného Trestného poriadku platí, že prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Koaliční poslanci tvrdia, že chcú svojou novelou posilniť vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri anonymných podaniach.

Podľa nich zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispeje na jednej strane k zefektívneniu ich činnosti a na strane druhej k ochrane dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami.

Na margo anonymných trestných oznámení predkladatelia vysvetľujú, že ak ho je potrebné doplniť, orgán činný v trestnom konaní nemôže postupovať zákonom ustanoveným spôsobom, teda oznamovateľa nemôže predvolať na doplnenie alebo spresnenie trestného oznámenia. “Nemôže si od neho vyžiadať potrebné písomné podklady, ani ho v zákonom ustanovenej lehote informovať, akým spôsobom bola vec ukončená. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa eliminuje zbytočná zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní,” argumentujú poslanci.

Novelou Trestného poriadku sa bude parlament zaoberať na septembrovej schôdzi. Účinná má byť od januára 2019.