Opoziční poslanci žiadajú o plán na zníženie výskytu žltačky typu A

„Našim cieľom je odstrániť finančné a informačné bariéry pri prevencii hepatitídy typu A,“ vysvetlil Krátky. Podľa Stachuru sa zaoberali aj dôvodmi, prečo sa žltačka typu A v našom regióne šíri vo väčšej miere ako inde v Európskej únii. „Máme tu skupiny obyvateľov, ktoré sú predisponované k tomu, aby sa táto choroba špinavých rúk šírila rýchlejšie. Či už sú to marginalizované skupiny, skupina bezdomovcov alebo skupina ľudí, ktorá žije v zlých hygienických pomeroch,“ skonštatoval Stachura.

Poslanci pripomínajú, že v ostatnom období pribúda na Slovensku týždenne od 30 do 80 nových prípadov žltačky typu A. V súvislosti s výskytom a šírením ochorenia je podľa nich najdôležitejšie riešiť problém s dostupnosťou pitnej vody, a to napríklad v marginalizovaných rómskych komunitách. Potrebné je tiež pracovať na osvete o očkovaní u detí, ktorá je stále relatívne nízka.

„Epidemiológovia hovoria, že v prípade, že by sme zaočkovanie rizikových detí v dvoch rokoch dokázali zvýšiť nad 90 percent, tak by sa významným spôsobom dokázala zredukovať vlna hepatitídy typu A na Slovensku,“ doplnil Stachura.

Podľa Krajčího je v rámci prevencie pred žltačkou typu A mimoriadne dôležité dodržiavať aj hygienické návyky. Pripomenul tiež, že takzvaná choroba špinavých rúk už na Slovensku nie je problémom výlučne v marginalizovaných komunitách či u ľudí bez domova.

„V poslednom roku už väčšina ľudí, ktorí sú hospitalizovaní na infekčných oddeleniach, sú ľudia, ktorí nie sú z týchto rizikových skupín,“ uviedol Krajčí s tým, že ochorenie sa vyskytlo aj v NR SR či na Úrade vlády SR.

Hepatitída typu A je prenosné ochorenie, u človeka spôsobuje vírusový zápal pečene. Vírus sa najčastejšie prenáša priamym kontaktom. Choroba sa začína príznakmi pripomínajúcimi chrípku a gastrointestinálnymi príznakmi spojenými s bolesťou brucha, kĺbov, celkovou nevoľnosťou, so zvýšenou teplotou, prítomný býva i tmavý moč. O niekoľko dní sa u väčšiny chorých zjaví žltačka. V ostatnom období evidujú hygienici epidémie žltačky v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom i Košickom kraji.