Po niekoľkých neviditeľných ministroch a ministerkách máme v rezorte kultúry ráznu osobu. Pronárodná agenda Šimkovičovej sa nám môže alebo nemusí páčiť, ale jednoducho existuje.

A o to ide.

Prečo je to dôležité? Pozrite, Slovensko už nie je nezávislá, suverénna krajina, aj keď „na papieri“ sa to tak javí, a navonok vyzerá byť všetko okej. Stali sme sa ekonomickými aj vojenskými vazalmi západu. Prácu nám dávajú zahraničné korporáty, bez eurofondov by sme nemali rekonštruovanú významnú časť verejných komunikácií a iných priestorov, a bez podpory NATO by sme sa v geopolitických búrkach triasli ako lístok vo vetre.

Opäť sa nám to nemusí páčiť, ale tak to je.

Posledná sféra, v ktorej sme ostali ako-tak nezávislí, je naša kultúra. Ako-tak. Pretože západná kolonizácia prebieha aj v kultúrno-ideologickej, resp. psychologickej rovine. To je keď napríklad bez debaty veríme, že titul z Oxfordu má vyššiu hodnotu ako titul z UKF v Nitre. Jednoducho sme prijali, že západ je vo všetkom lepší. Ešte aj anglický slovník preberáme a nahrádzame ním slovenské výrazy v každodennej komunikácii…

Why not!

Prečo sme pristáli na hru, že západ je po každej stránke „najvyspelejší“, a teda automaticky hoden nasledovania? Len zato, že si vďaka pušnému prachu nahonobil väčšie bohatstvo, než má väčšina krajín sveta?

Žiaľ, peniaze sú v dnešnej dobe kritériom kvality…

A teda všetko, čo sem privanie atlantický vánok, je nekriticky prijímané ako nový trend. Aj v kultúre a umení.

Preto je veľká vec, keď sa minister kultúry otvorene zastáva národných hodnôt a tradícií – mimochodom, úplne v súlade s preambulou Ústavy SR.

Znovu sme pritom, že sa nám to môže alebo nemusí páčiť, ale Ústava hovorí jasne:

My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy…

Zakladajúci dokument Slovenskej republiky chápeme ako manuál, ktorý určuje smer, aby sme nezblúdili. Preto máme pamätať na kultúrne dedičstvo našich predkov. A to v zmysle duchovného odkazu Cyrila a Metoda. Tieto konzervatívne hodnoty, ľudová kultúra a viera v Boha sú akoby chrbtovou kosťou našej národnej identity.

Žiaden extrémizmus, iba cesta udržiavania tradície a jej zveľaďovanie vo všeobecnom povedomí.

Tým smerom sa logicky uberá aj vedenie rezortu kultúry. A malo by tam smerovať aj školstvo. Obe rezorty sú spojené nádoby, veď občana treba viesť k poznaniu a cteniu národných hodnôt odmalička…

Hádam sa zhodneme, že muž prezlečený za ženu, vyjadrujúci svoj hnev z dosiek SND, sa na tvorbe takých hodnôt nepodieľa.

Práve naopak, ide proti nim.

Tak, ako herec Kostelný, ktorý mal počas nedávneho vystúpenia v nemenovanej divadelnej hre slovne zaútočiť na Šimkovičovú. Kostelný hrá v predstavení o kvír ľuďoch, ktorému nebudeme robiť reklamu spomenutím názvu, postavu geja. A mal si do úst zobrať mierne upravené meno ministerky. Herec sa na túto tému v čase písania článku vyjadril zhruba v zmysle, že sa k nej nechce vyjadrovať.

Je toto ešte normálne?

Keď dotyčný chce vyjadriť svoj emocionálny postoj voči ľubovoľnému politikovi, môže ísť na tribúny. Nech sa páči, veď liberáli s opozíciou organizujú protesty prakticky na pravidelnej báze – a pokračujú v stredu. Vystúpili tam už iné herecké „kapacity“, môže sa realizovať aj pán Kostelný.

V ženskom odeve alebo bez.

A darmo sa pán Ľudovít Ódor v tejto súvislosti oháňa vo svojom statuse slobodou slova! SND je jasne ohraničený kultúrny priestor s vlastnými pravidlami, medzi inými aj s etickým kódexom. Patrí sem určité dekórum, a na pracovníkoch tejto inštitúcie je, aby si ho uvedomovali a dodržiavali ho. Nepotrebujeme hádam buričov, zaťahujúcich do svojich sietí diváka, ktorý si prišiel vychutnať estetický zážitok na úrovni, v slušnom kultúrnom stánku. Možno aj s malými deťmi…

Mimovládka Otvorená kultúra zasa kritizuje ministerku za konzervatívne postoje. Príklon k tradičnému umeniu oproti progresívnemu však nie je dôvod na jej odvolanie – naopak, je to najlepší dôvod na jej ZOTRVANIE vo funkcii!

Experiment, dekadencia, avantgarda, to všetko má v demokratickom štáte svoje miesto, ale nie za štátne (moje, naše, vaše) peniaze.

No nie je na smiech napríklad predstava, že van Gogh posiela na francúzske úrady grantovú žiadosť o finančný príspevok pre svoju tvorbu? Veď by ho vysmiali! Kvalitné umenie sa presadí samé – hoci aj posmrtne, ako to bolo v prípade veľkého maliara.

Mimochodom, keď už máme medzi liberálmi toľko feministiek: Na ministerku útočia politici, médiá, mimovládky, ale aj jednotlivci prostredníctvom hanlivých komentárov a vyhrážok. Proti tejto nekorektnej kampani sa zatiaľ nepostavila žiadna verejne známa feministka (alebo som to nepostrehol). Pritom vieme, ako naliehavo dokážu niektoré naše Zuzany bojovať proti útlaku žien…

Škoda, že len tých privilegovaných.

Priatelia, pamätajte, že každý útok na súčasnú ministerku a spôsob jej vedenia rezortu je útokom na pronárodnú agendu.

A teda je zároveň útokom na samotné korene slovenskej identity – poslednú nezávislú, autentickú inštanciu našej vlasti.

Pretože práve oficiálna, štátom zastrešená kultúra je priestor, v ktorom môže začať mentálna, hodnotová a ideová dekolonizácia Slovenska spod anglosaského vplyvu.

Veľký „kultúrny reset“ Slovenskej republiky.

(Vyjadrenie ministerky ku kauze sme priniesli TU)

Prečítajte si tiež:

• Odvolávanie Šimkovičovej: Danko to povedal otvorene
• Šimkovičová: Vláda a Ministerstvo kultúry SR tu nie sú na plnenie programu opozičných, progresívnych a liberálnych strán