Opozícia: Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa nemá byť povinné

Bratislava 16. júna 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Opoziční poslanci kritizujú novelu zákona, ktorou sa má záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) rozšíriť aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. Na rokovanie ju predložil rezort práce

Poslanec Jozef Mihál (nezaradený) je presvedčený, že rozširovanie KZVS by nemalo byť povinné. “Navrhujem vrátiť zákon na dopracovanie predkladateľovi,” uviedol v pléne Mihál.

Upozornil na to, že s touto novelou zákona nesúhlasila ani tripartita, teda zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov, ale aj odbory. “Minister práce Ján Richter (Smer-SD) veľmi rád hovorí o dôležitosti sociálneho dialógu. Takýto dôležitý zákon prešiel cez tripartitu so zásadným nesúhlasom. Poctivý minister by takúto novelu stiahol a predložil ju až vtedy, ak by jej podobu prediskutoval za zatvorenými dverami so zastúpenými stranami,” uviedol Mihál.

Preto je presvedčený, že novelu zákona by malo ministerstvo prepracovať. “Podstata celého problému, ktorý novela rieši je, aby sa KZVS automaticky rozširovali aj na zamestnávateľov, ktorí nie sú združení v príslušnom zväze a nie sú odborovo organizovaní,” priblížil zámer novely Mihál.

Rozširovanie týchto zmlúv by podľa neho malo byť dobrovoľné, preto by sa mal zákon vrátiť do pôvodnej podoby, teda do stavu účinného do konca roka 2013. K tomuto predložil spolu s Janou Kiššovou (SaS) a Erikou Jurinovou (OĽaNO-NOVA) pozmeňujúci návrh. “K tomuto sa treba vrátiť. Sme predsa v slobodnej spoločnosti,” dodal Mihál.

Poslanci sú presvedčení, že nútené rozširovanie KZVS je negatívne a súhlasia s názorom zamestnávateľov, že prioritnou úrovňou kolektívneho vyjednávania má byť podniková úroveň, kde si firma dohodne podmienky pre zamestnancov. Jeho návrh podporil aj Ján Budaj (OĽaNO-NOVA). “Ide o nákazlivú záväznosť kolektívnych zmlúv. Takto férový vzťah medzi zamestnancami a zamestnávateľmi nevytvoríme,” podotkol Budaj.

Podľa Miroslava Beblavého (nezaradený) táto novela nijako významne nepomôže pracujúcim na Slovensku a je pravdepodobne v rozpore s Ústavou SR. “Navrhovaný zákon je len návratom k tomu, čo tu platilo, kým to nezrušil ÚS SR. Teraz je tu opäť, ale len s kozmetickou zmenou. Podľa tohto návrhu sa nazve reprezentatívnou kolektívnou zmluvou akákoľvek kolektívna zmluva, ktorú uzavrie nejaká organizácia zamestnávateľov pôsobiaca v danom odvetví. Jedinou podmienkou je, aby v tom istom odvetví nepôsobila väčšia zamestnávateľská organizácia. Pokiaľ nepôsobí, tak v podstate môže jeden zamestnávateľ s jednými odborovým združením uzavrieť KZVS a následne ju rozširovať,” tvrdí Beblavý s tým, že novela zároveň ničí odbory tým, že ich nenúti pracovať, vyjednávať so zamestnávateľmi a tak napredovať.

Richter upozornil, že novelu predkladá z dôvodu nálezu ÚS SR. “My nemáme záujem meniť kompletne zákon. Ideme odstrániť len nález súdu. Prvý bol v tom, čo sa týka fakultatívnej extenzie, že ministerstvo môže alebo nemusí vykonať extenziu. Nález hovorí aj to, že chýba súdna ochrana zamestnávateľa. Vytvára sa koncept reprezentatívnosti. Zmluvná strana doručí na ministerstvo oznámenie, že bola uzatvorená KZVS a ministerstvo zverejní v Obchodnom vestníku o tejto skutočnosti oznámenie. Teda my do toho nevstupujeme,” upozornil Richter. Nesúhlasí s návrhom Mihála. Ak by bol totiž prijatý, opäť by sa do procesu zapájal rezort práce. “A o tom bol práve nález, že naša právomoc z hľadiska vstupovania do odporúčaní sociálnym partnerom nie je možná. Ak by som to akceptoval, tak napĺňam kritiku ÚS SR,” tvrdí Richter.

Vyjadril sa aj ku spomínanej kritike sociálnych partnerov. “Odborári aj zamestnávatelia chceli ísť nad rámec nášho riešenia. Republiková únia zamestnávateľov chcela, aby sa KZVS netýkali firiem, ktoré majú menej ako 50 zamestnancov, teraz je to 20. Toto ale nie je problém, ktorý mal ÚS SR, a preto to neakceptoval. Odborári žiadali považovať každú KZVS za reprezentatívnu. Ak by sme to prijali, tak opätovne by to nemuselo na súde obstáť,” dodal Richter.