„Ohňostroj šialenstva“. Lekári diskutujú o koronavíruse a krízovej komunikácii

Požadujú „koncert upokojenia“ v časoch neistoty, ale niekedy musia aj sami dávať pozor, aby udržali svoj hlas pod kontrolou.

Počas pódiovej diskusie sa v Nemecku stretli traja lekári, ktorí sa všetci zhodli na jednej veci: Nie koronavírus prinesie Nemecko do nerovnováhy, ale zaobchádzanie s ním. „Pred niekoľkými dňami prevzala politika réžiu nad situáciou, čo v medicínskej situácii nie je to najlepšie, čo sa môže urobiť“, hovorí Leo Latasch, člen Nemeckej rady pre etiku a bývalý Lekársky vedúci oddelenia záchranných služieb vo Frankfurte nad Mohanom. Latasch prijal pozvanie diskutovať o „skutočnom nebezpečenstve“ koronavírusu. Na pódiu sa s ním stretli infekčný epidemiológ a lekársky riaditeľ Severozápadnej nemocnice Klaus-Peter Hunfeld a psychológ Uwe Böning.

Publikum sa neobjavilo vo veľkom počte, väčšina záujemcov sa rozhodla sledovať diskusiu prostredníctvom priameho prenosu z domova. A to, čo potom vidíte, po všetkých tých správach za posledných niekoľko dní, nie je bezpodmienečne to, čo by človek očakával. Pretože na pódiu sedia traja pokojní experti, ktorí sa snažia čeliť panikáreniu faktami a ani si dokonca od seba nedržia predpísanú minimálnu vzdialenosť.

Počudovanie nad drastickými opatreniami

„Dosiahli sme stav paniky, ktorý nezodpovedá tomu, s čím máme do činenia“, hovorí Latasch. Pritom pohľad na čísla v systéme zdravotníctva by mohol byť upokojujúci: Nemecko má asi 28 000 lôžok na intenzívnu starostlivosť, z ktorých je v súčasnosti obsadených približne 24 000. „Máme slušnú rezervu.“ Po pokynoch kliník odložiť operácie, ktoré je možné naplánovať a ktoré nie sú nevyhnutné, Latasch odhaduje, že počet voľných lôžok sa zvýši na približne 5 000. V súčasnosti je koronavírusom infikovaných približne 7 000 ľudí v Nemecku, z ktorých väčšina má mierne alebo žiadne príznaky choroby. Podľa Nemeckej nemocničnej spoločnosti sa v súčasnosti na klinikách poskytuje zdravotná starostlivosť 500 ľudom.

Klaus-Peter Hunfeld je tiež udivený drastickými opatreniami politiky. „Prečo u tohto vírusu? Nikto mi na túto otázku nedokáže odpovedať.“ Koniec koncov, v minulosti sa vyskytli podobné situácie, ako napríklad prepuknutie prasacej chrípky. Vtedy však bez porovnateľných obmedzení pre verejný život. Obyvateľstvu nemožno vôbec vyčítať, že sa ich neistota prejavuje v akcionizme, ako napríklad pri nákupe zásob. Ide pritom o „populačno-geneticky zakorenený strach“, hovorí Hunfeld. Preto je dôležité ľuďom ponúknuť „pomoc pri interpretácii“ situácie.

Chýbajúca „komunikácia umenšujúca strach“

Podobne to vidí aj psychológ Uwe Böning. Kritizuje skutočnosť, že krízová komunikácia to zanedbala a zabudla na obyvateľstvo. Chýba „komunikácia znižujúca strach“. Böning zvažuje v najbližších dňoch spolu s ďalšími kolegami zaviesť niečo ako telefón pre prípad núdze s cieľom pomôcť volajúcim lepšie pochopiť svoje obavy. Podľa jeho názoru je nákup iracionálneho množstva toaletného papiera tiež pokusom „akciou ten strach upokojiť“.

Hunfeld nazýva to, čo sa práve deje, „ohňostrojom šialenstva“. Ak sa krajina izoluje, zatvorí školy a ochromí verejný život, potom musí existovať aj plán, kedy sa všetky tieto kroky zase zvrátia. „Nemôžeme poslať krajinu na 100 rokov spánku ako Šípková Ruženka.“ Nie pre vírus, o ktorom je už známe prinajmenšom jedno: Podľa Hunfelda sa až u 90 percent infikovaných prejavia mierne alebo žiadne príznaky. Desať až 15 percent je „klinicky znateľne chorých“, približne päť percent si vyžaduje liečbu na jednotke intenzívnej starostlivosti a miera úmrtnosti je v súčasnosti medzi 0,3 a jedným percentom. Preto sa pýta: „Je zodpovedné to, čo tu robíme?“.

Tým, že orgány spočiatku reagovali na vírus tak odlišne a na opatrenia, ktoré z toho vyplývajú, sa zvýšila miera neistoty medzi obyvateľstvom. Preto, hovorí Hunfeld, je prinajmenšom rád, že sa do značnej miery jednotne komunikovalo. „Zlé rozhodnutie je lepšie ako žiadne.“