Ukrajinská armáda po nájdení slabého miesta v obrane a s využitím nových technológií v oblasti REB a bezpilotných lietadiel dokázala prelomiť front a vnútiť ruskej armáde mimoriadne nepríjemnú manévrovú vojnu, ako to bolo začiatkom septembra 2022 v Charkovskej oblasti. Ruskej armáde sa tento prielom podarilo s veľkými ťažkosťami zastaviť až koncom októbra, keď stabilizovala front na Svatovo-Kremennej línii. A na to musela vyhlásiť mobilizáciu.

Nakoľko, akými silami a na akých hraniciach budú Rusi schopní zastaviť ofenzívu AFU tentoraz, nie je zatiaľ jasné.

Ak sa tak stane v najbližších dňoch a potom v relatívne krátkom čase (napr. týždeň alebo dva) budú ukrajinské jednotky vytlačené alebo sa samy stiahnu za hranice (prípadne zostanú vo formáte “Krynki 2.0” v niekoľkých pohraničných obciach) – je to jeden zo scenárov, ktorý si nebude vyžadovať mimoriadne politické alebo vojenské kroky zo strany Kremľa. Naopak, Putin ho bude môcť prezentovať ako veľké víťazstvo Ruska – “v krátkom čase sme zastavili dobrodružstvo kyjevského režimu, ukázali sme, že nemá šancu na úspech”.

Ak sa situácia zmení na dlhotrvajúce boje na ruskom území, a ešte naviac, ak AFU udrie niekde inde za ruskou hranicou alebo na fronte na Ukrajine, bude to úplne iný scenár.

Ako sme už písali, pôvodne chceli ruské úrady tému ofenzívy AFU v Kursku preložiť do formátu “nepriateľ je v agónii, kamkoľvek sa dostane, bude porazený, preto nepanikárte, posilnite rady a verte vo víťazstvo”. Túto líniu, z pohľadu Kremľa vcelku pochopiteľnú a logickú, však prerušila vlna hystérie a “zrady” zo strany popredných Z kanálov, ktorých admini videli v problémoch v Kurskej oblasti vhodnú zámienku na odvolanie Gerasimova z postu náčelníka generálneho štábu. To, mimochodom, svedčí o tom, že vojna v Rusku sa opäť, ako za čias Prigožina, mení na faktor politických a vnútroklanových bojov, čo je samo osebe pre Kremeľ mimoriadne alarmujúci zvonec.

Situáciu pre Putina zhoršuje skutočnosť, že toto všetko sa deje krátko po tom, ako predložil svoje podmienky na ukončenie vojny, ktoré okrem iného obsahovali požiadavku, aby Ukrajina odovzdala územia všetkých štyroch regiónov. Už vtedy, ako sme písali, sa človek čudoval, prečo to Putin požaduje a nastavuje si takú vysokú latku, keď zďaleka nie je jasné, či má Rusko silu toto všetko vojensky dosiahnuť. Po ofenzíve AFU v Kurskej oblasti sa tieto otázky len zintenzívnili. To, čo sa deje, má aj medzinárodný ohlas – veď nie každý deň vojská cudzieho štátu vtrhnú na medzinárodne uznané územie jadrovej mocnosti. A svet určite sleduje vývoj udalostí.

Ako ukazuje história, keď Putin dostal bolestivý úder, často (hoci nie vždy) podnikol nejaké drastické kroky. Napríklad na zvrhnutie Janukovyča reagoval anexiou Krymu. Po porážke ruskej armády v Charkovskej oblasti na jeseň 2022 Putin vyhlásil mobilizáciu a vyhlásil anexiu štyroch ukrajinských regiónov.

Čo sa stane tentoraz, ak, opakujem, problém v Kurskej oblasti nedokáže ruská armáda rýchlo vyriešiť?

Nová vlna mobilizácie? V poslednom čase sa o tom hovorí čoraz častejšie v súvislosti s fámami, že v Ruskej federácii je čoraz ťažšie naverbovať dobrovoľníkov. Ofenzíva AFU na ruskom území je dostatočným dôvodom na jej vyhlásenie. Najmä vzhľadom na to, že zrejme bude potrebné vytvoriť pevný front po celej dĺžke ukrajinsko-ruskej hranice. Existuje však mnoho faktorov, ktoré Kremľu bránia v takomto rozhodnutí.

Pripomeňme, že práve s vyhlásením mobilizácie spája Kyjev svoje nádeje na vzburu vo vnútri Ruskej federácie. Aj keď, prirodzene, tieto nádeje sa nemusia naplniť. V každom prípade, ak existuje krajná vojenská nevyhnutnosť, je nepravdepodobné, že by Kremeľ napriek všetkým rizikám s mobilizáciou otáľal.

Najmä rozsiahle raketové údery na energetické a iné zariadenia? Ak na to Rusko má kapacity, pravdepodobne ich použije.

Okrem toho odpoveďou môže byť nejaký veľký úspech Ruskej federácie na fronte. Ako sme už písali, na Pokrovskom smere na to existujú určité predpoklady, ale tie sa budú realizovať len vtedy, ak sa tam budú naďalej prioritne posielať rezervy, a nie presúvať do Kurska alebo iných pohraničných oblastí.

V súvislosti s ofenzívou AFU začala Ruská federácia opäť vyzývať na použitie jadrových zbraní proti Ukrajine alebo na to, aby Západ vydal nejaké ultimátum s hrozbou použitia jadrových zbraní. Zatiaľ to však vyzerá nepravdepodobne. Pokiaľ udalosti nenadobudnú pre Rusko veľmi kritický obrat. Hoci nemožno vylúčiť, že tentoraz Rusko zrealizuje svoje nedávne hrozby a odovzdá zbrane tretím krajinám na údery na vojenské zariadenia západných krajín.

Pokiaľ ide o rokovania o prímerí, v posledných dňoch sa objavila teória, že v súčasnej situácii by Putin mohol byť ochotnejší rokovať o zastavení vojny na frontovej línii ako predtým (za predpokladu, že sa AFU stiahne z Kurskej oblasti). To mu však teraz neponúka ani Ukrajina, ani Západ. Naopak, v Kyjeve na pozadí udalostí v Kurskej oblasti opäť narastá eufória, tak ako na jeseň 2022, a ochota ku kompromisu sa vytráca. Ďalšou otázkou je, že sa to môže, tak ako sa to stalo už predtým, stať pre Ukrajinu nebezpečnou pascou, keď sa jednotlivé vojenské porážky Ruskej federácie, po ktorých nasleduje hystéria v Z-kanáloch, vnímajú ako signál “blížiaceho sa konca Putinovho režimu”. A nakoniec sa zopakuje situácia s nenaplnenými nádejami z roku 2023. Len na ešte tvrdšej úrovni a po nových desaťtisícoch obetí.

Ale na pohľad tak ďaleko dopredu je ešte priskoro. Teraz je kľúčové, ako sa situácia v Kurskej oblasti vyvinie v nasledujúcom týždni alebo dvoch. Od toho sa bude odvíjať ďalší vývoj udalostí.

Prečítajte si tiež

• Podľa Medvedeva bude mať útok na Kursk ďalší vážny politický dôsledok. Mali by si to podľa neho uvedomiť aj “anglickí bastardi”
• Útokom na Kursk si kyjevská junta podpísala vlastný rozsudok
• Čo je dôležité pochopiť o útoku Ukrajiny v ruskom regióne Kursk