OECD znižuje rizikovosť Salvádoru a Mauritánie, Senegal klesá pre skrytý dlh

Podľa námestníka generálneho riaditeľa Eximbanky Pavla Tavača sú nové hodnotenia dôkazom, že dôvera a transparentnosť zostávajú kľúčovými piliermi stability. „Príklad Salvádoru a Mauritánie ukazuje, že reformy, fiškálna disciplína a spolupráca s medzinárodnými inštitúciami prinášajú konkrétne výsledky a zlepšenie rizikového profilu. Na druhej strane, prípad Senegalu poukazuje na dôležitosť otvoreného a udržateľného riadenia verejných financií,“ povedal Tavač.

Salvádor sa posunul z kategórie 7 do kategórie 6 najmä vďaka pokračujúcej ekonomickej expanzii a fiškálnej disciplíne, ktorú podporuje program Medzinárodného menového fondu (MMF). Ten krajine priniesol stabilné financovanie a posilnil dôveru investorov. Ratingové agentúry reagovali zlepšením svojich hodnotení, čo odráža znížený úverový stres a väčšiu dôveru v ekonomiku. Dôležitú úlohu zohrávajú aj remitencie z USA, zlepšená bezpečnostná situácia a rozvoj infraštruktúry. Hoci dolarizácia ekonomiky pomáha stabilizovať infláciu, obmedzuje flexibilitu menovej politiky a krajina zostáva zraniteľná voči klimatickým zmenám či slabým ukazovateľom ľudského kapitálu.

Hospodársky rast Mauretánie

Podobne pozitívny trend sleduje aj Mauritánia, ktorá sa taktiež presunula z rizikovej kategórie 7 do 6. Jej hospodársky rast podporili zahraničné investície do ťažobného a ropného sektora, ako aj silná spolupráca s medzinárodnými finančnými inštitúciami. Významným faktorom bolo pokračovanie fiškálnej konsolidácie, klesajúca inflácia a zlepšenie výberu daní. Dohoda s MMF o programe na podporu odolnosti a udržateľnosti potvrdzuje stabilizačný trend, pričom podľa najnovších analýz fond znížil riziko dlhovej zaťaženosti krajiny z vysokého na stredné. Medzinárodné dohody o financovaní projektov v oblasti čistej energie, vody a infraštruktúry, vrátane záväzku vo výške približne 2 miliárd USD od Arabskej Coordination Group (ACG), posilňujú perspektívu ďalšieho rastu. Napriek tomu zostáva Mauritánia zraniteľná voči klimatickým šokom a výkyvom cien komodít.

Na opačnom konci hodnotenia sa ocitol Senegal, ktorý sa prepadol z kategórie 6 do 7. Dôvodom bolo odhalenie skrytých dlhov a podhodnotených deficitov. V skutočnosti boli o približne 7 % HDP vyššie, než sa pôvodne uvádzalo. Tento problém zvýšil pomer verejného dlhu na približne 100 % HDP a spôsobil pozastavenie programu MMF v hodnote 1,8 miliardy USD, ktorý bol pre krajinu kľúčovým stabilizačným mechanizmom. Nový program je podmienený zásadnými reformami v oblasti transparentnosti, konsolidácie rozpočtových údajov a riadenia verejných financií. Napriek týmto rizikám si Senegal zachováva vysoký rastový potenciál. Podľa MMF by mal byť v roku 2025 najrýchlejšie rastúcou ekonomikou západnej Afriky, s očakávaným rastom HDP nad 8 %, najmä vďaka rozvoju sektora uhľovodíkov.