Odpísaní oponenti verejne rozosiali nenávisť

Kňažko, bývalý herec, diplomat a veľký prepúšťač vedúcich pracovníkov v rezorte kultúry (keď bol ministrom) rozdeľuje podľa vlastného kľúča politikov na serióznych, neserióznych, populistov, veľkých populistov a napokon dáva do samostatnej kategórie Roberta Fica… Ktorý dokonca podľa neho ani nie je skutočný politik, pretože postráda „štátnický rozmer”.

Nuž, pán Kňažko, keby premiérovi nešlo o našu vlasť, mohol po atentáte s politikou skončiť a užívať si rentu. Na to by ste sám neboli prišli? A vôbec by sa nemusel trápiť s udržiavaním koalície pokope, návrhmi zákonov, či náročnými pracovnými cestami po celom svete – a to sa ho nezastávam, to len menujem fakty.

Pre porovnanie: exprezidentka Čaputová vydržala na svojej stoličke jediné volebné obdobie, a vzápätí z politického boja zbabelo zutekala (alebo len stratila podporu tých v pozadí?). Aspoň oficiálny naratív bol ten, že „stačilo”. Lebo ženy v politike to majú také ťažké, ach joj!

V poriadku, majú. Lenže povedzte mi – zažila niekedy taký druh masívnej, dlhodobej a systematickej šikany zo strany médií, opozície a istej časti verejnosti, ako zažíva už celé mesiace ministerka Šimkovičová? Veď to je ako nebe a dudy.

Ale Kňažko sa tiež cíti chytrejší než napríklad Donald Trump, ktorý vraj lezie Putinovi do zadnej časti tela a preto by sa mal častejšie sprchovať…

Naozaj sa takto vyjadruje!

Robert Fico sa postavil podpredsedníčke Európskej komisie Kaji Kallasovej

Je smutné sledovať ako niekdajšia herecká ikona upadá duchom aj intelektom, a skĺza až k najnižšiemu typu fekálneho, no zároveň zlovoľného humoru. Navyše ani nemá prehľad o vývinových trendoch v geopolitickom sektore, pretože nespomína rozvíjajúce sa multipolárne svetové zriadenie; všimol si len toľko, že niečo sa v Európe mení…

Ale stihol sa aspoň pochváliť, že aké vysoké vyznamenania za herectvo dostal v minulosti.

Nuž… Na niektoré veci sa jednoducho človek musí narodiť – vrátane takzvaného samožerstva. A čo ten jeho žartík, že neverte komunistom, lebo bývalý komunista je ako bývalý černoch? To nebolo tak trochu xenofóbne a rasistické, milí politicky korektní liberáli? Či niektorí si to dovoliť môžu, pokiaľ je cieľom uraziť iné presvedčenie, než je ich vlastné, jediné správne?

Radičová tiež stočila reč na starý režim. Mnohí podľa nej úprimne verili socializmu, kým iní len slúžili za privilégiá. A potom vraj prídu nejakí Kňažko s Budajom, ktorí chcú zaviesť „spravodlivú spoločnosť”, a komunisti sa s tým nedokážu vyrovnať. Nuž a dnešného predsedu vlády vidí Radičová rovno v politbyre…

Ale všimnite si, ako tendenčným novinárom dochádzajú témy. A tak pozývajú vykopávky politického života, a nechávajú ich kopať do aktívnych verejných činiteľov. To máte tak: Niektorí makajú aj s pribúdajúcimi šedinami, kým druhí sa vystatujú úspechmi dávnej minulosti…

Predstavte si, že Vagovič zašiel v debate tak ďaleko, že bez ostychu vytiahol namiesto argumentu klebetu: Vraj istá spolužiačka premiéra zo strednej školy spomínala, ako sa vždy usilovne hlásil odpovedať, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze. Prosím vás, čo toto je za prístup? Toto je tá slávna Vagovičovská investigatíva? Prezentovať verejnosti klebety a ohovárať štýlom jedna babka povedala?

Aké dno ešte môže preraziť slovenská pseudožurnalistika?

Kňažko spomenul aj nelegálne nahrávky z chaty v Čifároch. O účinkujúcich hovorí ako o chrapúnskej tupej bande, ktorá vulgárne spriada plány. Tak by som rád vedel, ako potom hovoril o komunikácii Čurillovcov v skupine Apači…

Obtrel si však hrubým spôsobom ústa aj o prezidenta Petra Pellegriniho. Vraj SMER a jeho „spolupáchatelia” zakaždým, keď vytvorili „žumpu”, pichli tam Pellegriniho. A teda už sa vraj stane „novým” Michalom Kováčom asi len ťažko.

Europoslanci Progresívneho Slovenska vyzývajú Fica, aby zrušil svoju cestu do Moskvy

„Vypadli zo žumpy, a sú to známe tváre,” hanobí Kňažko svojich politických oponentov. A takto by sme mohli pokračovať ďalej.

K tomu všetkému, čo odznelo, chcem na záver povedať len toľko, že takzvané „zlo”, o ktorom dnes opoziční „bojovníci za spravodlivosť” toľko vykrikujú, má mnoho foriem, a neprejavuje sa len flagrantným porušením niektorého z desiatich Božích prikázaní. Zlo sa odhaľuje subtílnejšie v jazyku a rečovom prejave – avšak nie prostými vulgarizmami, ako sa mnohí „intelektuáli” a „slušní ľudia” nazdávajú, lež často kultivovaným spôsobom, pod ktorým šikovne ukrýva svoju diabolskú rafinovanosť…

Nebude preto náhodná ani skutočnosť, že posledný komentár pod debatou zverejnenou na Youtube na adresu štvorice v štúdiu znie takto: „Vy ste veľmi zlí ľudia.”

I prehovoril ľud.