Ochranárske organizácie žiadajú vrátiť zonáciu Polonín na prepracovanie

Podľa nich nezabezpečuje dostatočnú ochranu územia a je v rozpore s legislatívou aj medzinárodnými záväzkami Slovenska.

„Ak zonácia Polonín prejde v tejto forme, vytvorí nie národný park, ale karikatúru národného parku. Po okraji národného parku bude malá prísne chránená zóna, no jadro národného parku, to veľké vnútorné územie, bude mať nízku ochranu,“ uviedol Marek Kuchta z iniciatívy My sme les. Dodal, že štát v Poloninách vlastní viac ako polovicu všetkých pozemkov a má tak možnosť ich chrániť.

Podľa ochranárov sú prísne chránené územia navrhnuté najmä na okrajoch parku, zatiaľ čo rozsiahle vnútorné časti majú mať nižší stupeň ochrany. Na približne 80 percentách územia parku by tak podľa nich bola umožnená ťažba dreva a ďalšie zásahy človeka. Kuchta zároveň upozornil, že návrh podľa ochranárov nespĺňa zákonnú požiadavku, podľa ktorej by mali zóny s najvyšším stupňom ochrany pokrývať minimálne 75 percent územia národného parku.

Podľa riaditeľa organizácie Aevis Rastislava Mičaníka smeruje na vládu návrh, ktorý môže ohroziť čerpanie financií z Európskej únie v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR. Zonácia národných parkov je totiž jedným z míľnikov reformy ochrany prírody. „Znižovanie ochrany nad Starinou súvisí aj s čiernymi stavbami, ktorých je v povodí viac ako 200. Štát o tomto probléme vie, no dlhodobo ho ignoruje. Aktuálny návrh zonácie vytvára podmienky na ich legalizáciu a prípadnú ďalšiu výstavbu,“ dodal Mičaník.

Zníženie stupňa ochrany v národnom parku znamená aj zrušenie predkupného práva štátu na tieto pozemky. Pri štátnych pozemkoch prestane platiť zákaz ich prevodu na súkromné osoby. Problémom sú podľa nich aj nedostatočné dohody so súkromnými vlastníkmi pozemkov pri ochrane starých lesov.

Ochranári zároveň upozornili, že Poloniny sú jedinou slovenskou lokalitou pralesov zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO, ktorá by podľa nich mala mať adekvátnu úroveň ochrany. „To, že sú na východe Slovenska, neznamená, že na nich nezáleží,“ povedala Dorota Osvaldová z organizácie Greenpeace. Podľa nej by navrhovaná zonácia nepomohla ani ochrane prírody, ani rozvoju regiónu. Organizácie preto vyzvali vládu, aby návrh v súčasnej podobe neschválila a vrátila ho na prepracovanie.