Obchodné reťazce sa správajú ako v ranom kapitalizme. Slovensko nie je banánová republika!

„Dnes sme sa od zástupcov obchodných reťazcov dozvedeli, že návrh Hlasu na zníženie cien potravín je škodlivý. A poviem vám, reťazce majú úplnú pravdu. Ten návrh totiž škodlivý je. No najmä pre ne. Zato ľuďom by reálne mohol pomôcť,“ upozornil Eštok na úvod.

„Obchodné reťazce sa na Slovensku správajú ako v rannom kapitalizme a kvôli zisku sú ochotné urobiť hocičo. Ich zisky sú neraz troj či štvornásobne vyššie ako v ich materských krajinách a všetok zisk samozrejme vyvážajú za hranice. Ale Slovensko nie je banánová republika, kde si zahraničné firmy môžu robiť čo si zachcú a zdierať slovenských dodávateľov, ale najmä zákazníkov,“ vyhlásil poslanec.

Zároveň dodal: „Obchodné reťazce pri brutálnom zdražovaní doteraz urobili len jednu jednú vec. Zaviedli na 3 mesiace akúsi inflačnú garanciu, ktorá nevyriešila absolútne nič. Na hony smrdela kartelovou dohodou, vzťahovala sa na nezmyselné položky a hlavne v susednom regály ste si mohli za tie isté negarantované ceny o polovicu lacnejšie potraviny.“

„A preto sme prišli so skutočným riešením, ktoré je v parlamente v druhom čítaní a má tak reálnu šancu na úspech. Chceme aby obchodná prirážka reťazcov na vybrané tovary bola maximálne 40 percent. Ni 100 či 120 ako je to častokrát dnes. Tovary sme starostlivo vybrali aby zahŕňali skutočne to čo ľudia potrebujú a ak dnes reťazce protestujú a vyhrážajú sa, je to len znamenie, že sme to urobili dobre,“ pripomenul kroky strany Hlas.

„Preto verím, že sa poslanci týchto vyhrážok a strašenia nezľaknú a zahlasujú v prospech ľudí a nie proti nim. Slovensko totiž potrebuje reálnu pomoc pri drastickom zdražovaní. To je problém, ktorý nevyrieši žiaden voľný trh, ale iba silný štát. Práve takýto štát bude Hlas po voľbách garantovať,“ uviedol na záver.

Návrhy Hlasu

Strana Hlas chce zregulovať maximálne prirážky pre obchodné reťazce. Najvyššia marža na potraviny by mala byť vo výške 40 percent.

Dôvodom presadenia takéhoto návrhu je potravinová inflácia, ktorá podľa strany dosahuje na Slovensku druhú najvyššiu úroveň spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie.

Hlas-SD už v máji podala návrh, ktorý znižoval DPH na základné potraviny na 5 %. Návrh však neprešiel.

Podiel slovenských výrobkov v obchodoch

Podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov v roku 2023 dosiahol hodnotu 41,7 percent. Oproti roku 2022 ide o pokles o 0,6 percentuálneho bodu.

„Pandémia a následne energetická kríza a vojenský konflikt na Ukrajine mali pre potravinárske odvetvie na Slovensku i v celej Európskej únii závažné dôsledky v podobe enormného nárastu vstupných nákladov na výrobu potravín. Inflácia cien potravín sa v Slovenskej republike vyšplhala na druhú najvyššiu úroveň v rámci Európskej únie, čo ovplyvňuje spotrebiteľské správanie našich občanov,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska (PKS).

Najvyššie zastúpenie slovenských potravín podľa prieskumu majú reťazce COOP Jednota (54,8 percent), predajne Fresh (51,3 percent) a CBA (50,6 percent). Naopak, jasne najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (34 percent).

„Na Slovensku dochádza k zmenám trhového podielu obchodných sietí. Najsilnejšia rastúca sieť na Slovensku je Lidl, ktorý má však zároveň najmenej slovenských potravín vo svojej ponuke. Otvára nové obchodné prevádzky, tak jeho váha v celkovom podiele na Slovensku rastie. To znamená, že na Slovensku sa dnes stále viac presadzujú reťazce, ktoré majú agresívnu cenovú politiku, majú masívne investície do reklamy a, žiaľ, aj najnižší podiel slovenských potravín vo svojej ponuke,“ konštatoval Poturnay.