O zázrakoch a milostiach uprostred sýrskej vojny. Nebolo všetko tak, ako tvrdí západná propaganda

Vatikán/Aleppe 8. decembra 2016 (HSP/Radiovaticana/Foto:TASR/AP- The Rumaf via AP)

Aleppo. “Bola mi daná milosť žiť po boku nových mučeníkov kresťanskej viery, sýrskych občanov každého veku a postavenia, ktorí považujú meč islamistických extrémistov za zvláštnu Pánovu odmenu”, vyhlásila v Ríme sestra Maria Guadalupe de Rodrigo z Inštitútu vteleného Slova. Argentínska rehoľníčka, ktorej svedectvo o Sýrii publikovala agentúra Zenit (3.12.2016), vystúpila na Európskej univerzite talianskeho hlavného mesta

Do Sýrie bola vyslaná pred piatimi rokmi po dlhšom období, strávenom v Egypte, kde bola priamo konfrontovaná so zložitou situáciou tamojších kresťanov. Pobyt v Aleppe, ktoré v tej dobe bolo symbolom pokojného spolužitia kultúr a náboženstiev a zároveň prosperujúcou metropolou, preto považovala za veľké odľahčenie.

Avšak už dva mesiace po jej príchode sa situácia nečakane zvrátila – v marci 2011 začali takzvané protiassadovské manifestácie. “Západné médiá vtedy hovorili o pokojných demonštráciách, pri ktorých sa sýrski občania dožadovali demokracie, zatiaľ čo my z pohľadu miestnych obyvateľov môžeme dosvedčiť pravý opak”. Ako argentínska rehoľníčka vysvetľuje, jadrom nepokojov bolo mesto Dará na samom juhu krajiny. Dievčatá z tejto oblasti, ktoré bývajú v aleppskej študentskej koľaji Inštitútu vteleného Slova, od samého začiatku rozprávali o skupinách ozbrojených mužov s cudzím akcentom, ktorí po zuby ozbrojení prenikali do okolitých dedín a vraždili kresťanov. Keď sa protesty rozšírili po celej Sýrii a dorazili aj do Alepppa, sestra Maria Guadalupe na vlastné oči videla proassadovské manifestácie, ktoré niekoľko hodín potom západné médiá vysvetľovali a považovali za protirežimové povstania.

Práve médiá, zjavne podporujúce pôsobenie vonkajších ozbrojených síl v Sýrii, argentínska rehoľníčka obžalúva zo spoluviny na sýrskom masakre. “Sýria bola nezávislá a bohatá”, hovorí, “preto niektorí ľudia v elegantných oblekoch využili džihádistické skupíny k jej rozloženiu.” Sestra poukazuje najmä na hospodárske embargo uvalené proti Damasku, ktoré sýrske obyvateľstvo doviedlo k úplnému vyčerpaniu. “S jedinou výnimkou”, poznamenáva, “v roku 2012 bol zrušený zákaz na vývoz ropy, ktorej ťažbu v tom čase ovládali tzv. povstalci a Islamský štát. Možno preto, aby sa tieto zložky mohli financovať? “Sestra Maria Guadalupe neváha vysloviť pravdu o úlohe medzinárodnej koalícii pod vedením Spojených štátov amerických:” Ich lietadlá prelietavali nad základňami tzv. Islamského štátu, ale nikdy ich nebombardovali. To znamená priamu podporu. Ľudia, ktorí hlasno hovoria o demokracii a ľudských právach, zároveň vydržiavajú terorizmus,” vyvodzuje rehoľníčka s otázkou: “Prečo by sme mali vnucovať demokraciu Sýrčanom, ktorí si demokraticky zvolili vládu, zaručujúcu pokojné spolužitie a mier? ”

Žeravá politická analýza však argentínskej rehoľníčke nebránila v tom, aby sa hlavná časť jej výpovede venovala rozhodnému postoju sýrskych kresťanov, ktorí tvárou v tvár svojim kataom nezapreli vieru v Krista. Rehoľníčka hovorí o zázrakoch v meste, ktoré sa pred vojnou oddávalo zábave, výstrelkom a žilo trochu povrchnou vierou. Pripravenosť dnešných Aleppanov na mučeníctvo je tak skutočným zázrakom – je to milosť, ktorú im dáva Pán, upozorňuje sestra Maria Guadalupe. Kresťania v Aleppe uvažujú o smrti ako o konkrétnej každodennej možnosti, čím sa vracajú k tomu, čo je podstatná. Už neinvestujú do ničoho, čo im môže byť kedykoľvek odobraté, ale do večného života. Tento duch je nákazlivý tiež pre nás, podotýka rehoľníčka z Inštitútu vteleného Slova a odporúča: Mali by sa ním infikovať aj kresťania v okolitom svete. Hoci možno nie sú vystavení krvavému prenasledovaniu, trpia nemenej krutým útlakom kvôli zákonom znevažujícím život, rodinu a manželstvo a vzhľadom k obmedzovaniu náboženskej slobody. Sestra Maria Guadalupe v tejto súvislosti citovala jedného sýrskeho kresťana, ktorý emigroval do Madridu. Šokovalo ho rozhodnutie tamojšieho magistrátu, ktoré zakazuje stavanie jasličiek na verejnosti. Jeho komentár znel: “Ak je toto vaša demokracia, nech žije náš diktátor”.