Môj profil 
Predplatné
Pokrytecká interpretácia hodnoty vlastenectva priam bije do očí pri posudzovaní postojov a skutkov nedávno zosnulého amerického senátora Johna McCaina, najznámejšieho fanatika vojny v súčasnej Amerike. S odstupom niekoľkých dní po jeho smrti sa nebudeme držať úslovia „o mŕtvych len dobre,“ a v skratke načrtneme obraz tohto hrdinu v iných farbách ako ho líčia niektorí naši politici a niektoré naše tzv. mienkotvorné denníky.
Bez predpojatosti treba povedať, že McCain nebol hrdinom amerického storočia, ako o ňom písal Mirek Tóda v Denníku N, ani „neúnavným bojovníkom za hodnoty, ktoré zdieľame na oboch brehoch Atlantiku,“ ako sa o ňom vyjadril prezident Andrej Kiska. Bez diskusie, táto „kiskovská pravda“ by platila iba vtedy, ak by našou spoločnou hodnotou (na oboch brehoch Atlantiku) bola vojna.
Možno vážne polemizovať aj s chválospevnými sentenciami v podaní poslanca Osuského a českých politikov z TOP 09 (Kalouskom) a ODS (Fialom), pre ktorých je republikánsky senátor morálnym vzorom, bojovníkom za slobodu a mužom hlbokej ľudskosti. Nuž, nevedno ako sa tieto prívlastky môžu porovnávať s antihumánnym vyhlásením McCaina v roku 1999, keď americké efšestnástky bombardovali Belehrad. „Nijaký terč nesmie byť ušetrený: továrne, vodovodné siete, školy, nemocnice, predajne, nič,“ vyzýval vtedy pilotov United States Air Force tento “bojovník za slobodu”.
„Rozbombardovať, vtrhnúť a okupovať, a pokiaľ by to nezabralo, tak opäť rozbombardovať, vtrhnúť a okupovať,“ ironizoval pri tej príležitosti na adresu slávneho senátora americký spisovateľ Doug Bandow, autor knihy Zahraničné bláznovstvá: Americké nové globálne impérium.
Republikánsky senátor Rand Paul sa o svojom straníckom kolegovi vyjadril otvorene: „Amerika má šťastie, že jej prezidentom nie je John McCain, lebo v takom prípade by naša krajina nevyliezla z vojen. John McCain je totiž ten, kto obhajuje vojny všade. Naša krajina by s ním zbankrotovala.“
Celý svet mal vlastne šťastie, nezbankrotoval, lebo tento muž sa nestal prezidentom, hoci bol ovenčený slávou hrdinu vietnamskej vojny a z pozície amerického vlastenca sa pokúšal o kreslo v oválnej pracovni Bieleho domu. McCain mal na americkej politickej scéne výnimočné postavenie. Pochádzal zo známej rodiny so silnou tradíciou vojenského námorníctva.
Narodil sa v Paname, kde jeho otec slúžil na námornej základni v hodnosti admirála. Jablko nepadlo ďaleko od stromu. John sa stal kapitánom vojenského letectva a prešiel bojovým krstom vo vietnamskom ťažení ako pilot útočného lietadla A-4 Skyhawk. Od roku 1967 ostreľoval vojakov Vietkongu a sypal bomby na civilné objekty Severného Vietnamu.
Absolvoval dvadsaťdva úspešných bojových misií a osudnou sa mu stala dvadsiata tretia, keď po zhodení smrtiaceho nákladu na elektráreň v husto osídlenej časti Hanoja zasiahla jeho lietadlo raketa protivzdušnej obrany. So zlomeninami oboch rúk a nohy sa katapultoval, padol do zajatia a vo vietnamských kobkách prežil ako zajatý agresor niekoľko rokov.
Prežil a po prehratej americkej anabáze ho Vietnamci napokon posadili do transportéra a v sprievode amerického dôstojníka poslali na letisko, aby mohol odletieť domov. Čoskoro sa stal hrdinom s vydláždenou cestou do senátu za štát Arizona. Patril k najvplyvnejším senátorom a obávaným jastrabom známym aj tým, že mal v osobnom albume niekoľko fotografií z rokovania s predstaviteľmi rezačov kresťanských hláv.
Fotografie pána senátora s vodcami teroristov pred dvomi rokmi obleteli internet, ale v našich médiách sa neobjavili. Zato jeho výroky, že najväčším nepriateľom, väčším ako terorizmus islamistov, je Rusko a najväčší vrah je Putin, prebrali takmer všetky naše médiá. O nepretržitom „vlasteneckom“ vojnovom štvaní Johna McCaina sa mlčalo. Mlčanie je však niekedy väčší hriech ako očividné klamstvo a my sa musíme zahanbene spýtať: Dokedy budeme hrať užitočných hlupákov a mlčať?
Ľudovít Števko
Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk
.jpg)
.JPG)
