Môj profil 
Predplatné
Podľa ruských informácii obaja lídri budú posudzovať aktuálne otázky svetovej politiky, vývoj vzájomných vzťahov a budú hľadať spoločné riešenie existujúcich problémov.
Britský BBC uviedla, že Putin a Netanjahu sa pomerne často stretávajú a obaja lídri zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji blízkovýchodných vzťahov. Každé stretnutie Putina a Netanjahua prinesie so sebou konkrétne riešenie nejakého existujúceho problému na Blízkom východe.
Napriek skutočnosti, že medzi Ruskom a Izraelom nepanuje absolútna zhoda, Izrael nemal problémy s aktivizáciou Ruska v sýrskom konflikte. Izraelci nevnímali ruské aktivity ako hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť, na druhú stranu Moskva rozumie strategickému znepokojeniu Izraela v súvislosti s vývojom sýrskej krízy.
Izrael má samozrejme výhrady voči existujúcej aliancii Rusko – Turecko – Irán, ktorá sa angažuje v riešení sýrskej krízy. Rusku však izraelskí politici dôverujú a veria, že Rusi dokážu dať Izraelu záruky a takisto by mohli podporovať viaceré strategické záujmy Izraela v regióne. Pre Izrael je dôležité, aby sa po porážke ISIS k izraelským hraniciam nepriblížili proiránske sily.
Izraelskí experti sú presvedčení, že Teherán sa snaží vytvoriť koridor, ktorým by priamo prepojil Irán a libanonský Hizballáh, pričom by sa Irán dostal k Stredozemnému moru a k izraelským hraniciam. Izraelskí experti podrobne sledujú a analyzujú vývoj vzťahov v rámci rusko-turecko-iránskej aliancie. Izraelci sú presvedčení, že pokiaľ existujú rozličné postoje členov rusko-turecko-iránskej koalície k riešeniu strategických otázok na Blízkom východe, pozície Izraela sú pomerne dobré. Izrael vníma ako nebezpečenstvo Irán, v prípade ak Irán nebude členom koalície, Izrael by nemal žiaden problém užšie spolupracovať s Ruskom i Tureckom.
Izrael momentálne sústreďuje svoju pozornosť na existujúce napätie medzi Ankarou a Teheránom. Obe krajiny sa snažia totiž posilniť svoj štatút na Blízkom východe, obe krajiny majú rozdielne postoje k otázke Kurdov či Azerbajdžanu.
Obrazne povedané, Izraelu vyhovuje, aby mala koalícia Rusko – Turecko – Izrael podobu rovnoramenného trojuholníka (tri rovnaké uhly), v prípade ak by mala koalícia podobu pravouhlého trojuholníka je pre Izrael žiadúce, aby sa “pravý uhol” nachádzal v Moskve, v prípade, ak by sa pravý uhol nachádzal v Ankare alebo Teheráne, Izrael vyvinie úsilie, aby sa koalícia Ruska – Turecka a Iránu rozpadla.
Podľa izraelských expertov v júli 2016 Rusko spôsobilo, že sa v Turecku nepodaril Američanmi zinscenovaný štátny prevrat. Turecko sa dostalo do sféry ruského vplyvu a Erdogan začal so svojími protiamerickými vystúpeniami a aktivitami.
Pre Turkov je neprijateľná americká podpora sýrskym Kurdom, pretože Turecko sa obáva kurdského faktoru, ktorý môže zohrať destabilizujúcu úlohu v otázke existencie tureckej štátnosti.
Čím budú Kurdi silnejší, tým väčšie nebezpečenstvo rozpadu Turecka hrozí. Turkom sa znižujú možnosti úspešne odolať kurdským aktivitám, smerujúcim k vytvoreniu autonómnej kurdskej zóny v Sýrii, čo znamená vznik problémov s tureckými Kurdmi. Medzi Ankarou a Washingtonom preto existuje silné napätie, pre Turkov je otázka Kurdistanu otázkou politického života a smrti tureckej štátnosti.
Na prelome rokov 2017 a 2018 sa v Iráne začalo protestné hnutie, ktoré porovnávali s udalosťami v roku 2009. Otvorenú podporu Majdanu v Iráne vyjadrili Američania, Briti, Saudi a rovnako aj Izrael. Izraelský premiér Netanjahu dokonca uviedol, že “iránsky režim sa snaží zasiať nenávisť medzi Rusov a Izrael, no tieto iránske snahy nebudú korunované úspechom. Keď iránsky režim padne a on raz padne, Iránci a Izraelci sa znova stanú blízkymi priateľmi”. Zároveň Netanjahu poprial Iráncom veľa úspechov v boji za slobodu.
Ukázalo sa však, že úspechy neprišli a iránske bezpečnostné orgány majú situáciu pod kontrolou. Čo sa týka vnútorných vzťahov v koalícii Ruska – Turecka a Iránu, tak Západ kvalifikuje otvorene Turecko a Irán ako “diktátorské režimy”, negatívny postoj však Západ zaujíma aj k Rusku.
Ak by v júli 2016 Američania počas pokusu o prevrat v Turecku uspeli a odstránili by Erdogana, tak politika Ankary voči Damasku, Rusku a Iránu by sa zmenila. Určite by Turci momentálne nestáli v proruskom tábore. Rovnako by sa vzťahy vyvíjali, ak by sa Majdan v Iráne podaril, Irán by takisto zaujal protiruské stanovisko.
Situácia sa však v Turecku a Iráne nevyvinula podľa amerických predstáv. Rusko je objektívne zainteresované na záchrane politickej stability Turecka a Iránu. Čo sa týka Izraela, ten je spojencom USA, vzťahy medzi USA a Izraelom sa však v poslednom období výrazne zhoršili. Podľa najpravdepodobnejšieho scenára bude na stretnutí s Netanjahuom ruský prezident trvať na pokračovaní existencie rusko-turecko-iránskej koalície, určite však Izrael získa nejaké bezpečnostné záruky.
Izrael bude musieť takisto prehodnotiť svoje postoje. Je ťažké predpovedať, ako sa budú vyvíjať vzťahy protiiránskej koalície štátov Perzského zálivu, ku ktorej sa pridal aj Izrael. Vzťahy medzi štátmi protiiránskej koalície nie sú práve najlepšie, rovnako Trumpove uznanie Jeruzalema ako hlavného mesta Izraela naštrbilo vážne vzťahy Arabov s Izraelom, pričom v arabskom svete sa rozhorela protiizraelská nenávisť a tá ohrozuje aj arabských lídrov, ktorí by boli ochotní s Izraelom spolupracovať.
Vyzerá to tak, že geopolitická hra na blízkom východe prichádza do finálnej fázy. Ak sa situáciu nepodarí vyriešiť v krátkej dobe, možno budeme musieť rátať s dramatickými udalosťami, ktoré sa dotknú nielen krajín Blízkeho východu. Musíme počkať, ako sa situácia vyvinie.
Stanislav Tarasov
.jpg)
