NÚCEM: Zo slovenčiny boli pre žiakov najobtiažnejšie úlohy zamerané na čítanie s porozumením

Bratislava 4. októbra 2021 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Zo slovenčiny boli pre žiakov najobtiažnejšie úlohy zamerané na čítanie s porozumením. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM)

Na prieskume, ktorý sa konal od 31. mája do 11. júna 2021, sa zúčastnilo 11 999 žiakov zo 478 škôl na Slovensku. Popri riešení vedomostných testov z vyučovacích jazykov a matematiky študenti deviateho ročníka základných škôl a štvrtého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom vypĺňali dotazník zameraný na ich skúsenosti s dištančnou (online) formou vzdelávania. Celkovo NÚCEM vyhodnotil okrem spomínaných dotazníkov aj 11 629 testov z matematiky, 10 940 testov zo slovenského jazyka a literatúry a 706 testov z maďarského jazyka a literatúry.

NÚCEM priblížil, že výsledky potvrdili najnižšiu úspešnosť žiakov v čítaní s porozumením. „Najobťažnejšie boli položky zamerané na čítanie s porozumením na vyšších kognitívnych úrovniach cielených na implicitné informácie z textu a na výber správnych informácií z rozsiahlejšieho textu,“ konštatoval. Nižšiu úspešnosť dosahovali žiaci aj v morfologických zručnostiach v aplikácii pravopisu, napríklad pri pravopise čísloviek a prídavných mien, slovnodruhových premien či druhov čísloviek a zo syntaktickej roviny jazyka sa to týkalo správneho určenia hlavných i vedľajších vetných členov či členitosti vety.

Priemerná úspešnosť žiakov v teste zo slovenského jazyka a literatúry bola 61,6 percenta. Významne lepší výsledok dosiahli žiaci osemročných gymnázií (74,1 percenta) v porovnaní so žiakmi základných škôl (60,5 percenta). Najviac najúspešnejších žiakov základných škôl, ktorí dosiahli v teste úspešnosť 80 percent a viac, sa nachádzalo v Žilinskom kraji (17,4 percenta). Najmenej ich bolo v Trenčianskom (10,5 percenta) a Trnavskom kraji (10,6 percenta).Prieskum ukázal, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (dve percentá testovaných) dosiahli v teste priemernú úspešnosť 36,3 percenta. „Výsledky a vedomosti týchto žiakov sú oproti žiakom z prostredia bez sociálneho znevýhodnenia významne horšie. Aj v tomto predmete ide o silne vecne významný rozdiel,“ zhodnotil NÚCEM. Doplnil, že žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v teste úspešne vyriešili v priemere o osem úloh menej ako žiaci z prostredia bez znevýhodnenia.

Prieskum odhalil aj to, že počas dištančného vzdelávania vo voľnom čase nečítala knihy viac než polovica žiakov (52,2 percenta). Naopak takmer 19 percent žiakov uviedlo, že v danom období čítalo knihy častejšie. Oveľa menej ako predtým čítalo knihy počas dištančného vzdelávania 10,7 percenta žiakov. Žiaci, ktorí knihy nečítali, navštevujú častejšie štátne školy (52,8 percenta) a menej často cirkevné školy (43,2 percenta). Na dennej báze čítali častejšie žiaci osemročných gymnázií než žiaci základných škôl.