Môj profil 
Predplatné
Rezort v návrhu argumentuje potrebou čeliť novým hrozbám spoločne. „Výzvy súčasnosti, ktorým dnes v zmenenej bezpečnostnej situácii čelíme, kladú vysoké nároky na ich komplexné zvládanie. Svojím charakterom si vyžadujú spájať úsilie viacerých krajín, žiadna z krajín nemá dnes schopnosť čeliť týmto výzvam osamotene,“ vysvetľuje dôvody účasti na spoločných misiách rezort obrany.
Za vyslanie vojakov hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci okrem Ľuboša Blahu. Z opozície proti hlasovala strana ĽSNS. Poslanci strany Sme rodina sa zdržali.
Prekvapením hlasovania pre mnohých (okrem hlasovania niektorých koaličných poslancov) je určite poslanec Miroslav Beblavý, ktorý tiež hlasoval proti.
Hlasovania sa nezúčastnili Baška, Čaplovič, Dubačová, Ďuriš Nicholsonová, Hambálek, Holúbek, Jakab, Kotleba, Marček, Mihál, Paška, Petrák, Remišová, Shahzad, Simon, Sloboda, Soboňa, Vážny, Zimenová.
Kolektívna obrana sa podľa ministerstva stala nielen z pohľadu NATO, ale aj Slovenska kľúčovou úlohou. Za základný princíp rezort označil predchádzanie konfliktom a vojne, ochranu spojencov, zaistenie slobody rozhodovania a realizáciu rozhodnutí. Za rovnako dôležitú považuje ochranu hodnôt, na ktorých Aliancia stojí, teda slobodu jednotlivca, demokraciu, ľudské práva a vládu zákona.
Rezort Slovenskej národnej strany doplnil, že za jeden zo základných elementov aliančnej obrannej stratégie sa už dlhšiu dobu považuje odstrašenie. Opiera sa pritom o Akčný plán pripravenosti (RAP) schválený na summite NATO vo Walese v roku 2014. Vysvetlil, že jeho cieľom bolo zaistiť pripravenosť NATO na rýchlu a účinnú reakciu na nové bezpečnostné hrozby z východu aj z juhu.
