Samuel Migaľ, samozvaný „hlas rozumu“, ukázal svoju pravú tvár, keď v nedeľu podvečer vydal na sociálnej sieti video aj so statusom. Píše: „Celkom ma potešilo, že naši poľskí susedia jasne ukázali, na ktorej strane stoja, keď nepovolili prelet vládnemu špeciálu do Moskvy.“

Myslel som si, že je to nejaký podvod. Koaličný poslanec, viazaný koaličnou zmluvou a prirodzenou lojalitou sa takto predsa nebude vyjadrovať! Jeho potešenie však tiež „jasne ukazuje, na ktorej strane stojí“ – tak my ideme oficiálne do Moskvy, a on odobruje blokádu vzdušného priestoru voči vládnemu špeciálu. To síce z definície nie je vlastizrada, ale minimálne by mu mohli ponúknuť, aby sa do toho Poľska teda odsťahoval, keď schvaľuje kroky proti našej štátnej delegácii…

Alebo môže ísť bývať do Kyjeva, kam sa s kolegami chystá. Kto ich tam poslal, keď ešte aj prezident Pellegrini na základe politického vývoja odmietol návštevu Ukrajiny?

Údajne idú oficiálne, na základe pozvania kolegov z ukrajinského parlamentu. Vraj „Počúvli sme múdre slová premiéra, že “zahraničná politika sa nerobí od stola v Bratislave” a preto vyrážame na Ukrajinu a ideme sa pokúsiť zachrániť našu medzinárodnú reputáciu a to, aby sme boli ešte stále rešpektovaní partneri v rámci Európy.“ Spojenie „múdre slová premiéra“ máme v danom kontexte asi chápať ironicky…

Vari dočista potratili rozum, že takto útočia do vlastných radov? Priatelia, nechcem byť prorokom zlých správ, ale tu sa nám rodí pád vlády…

Migaľ sa domnieva, že je „oveľa dôležitejšie stáť na správnej strane dejín, než sa klaňať diktátorovi, či mať na pár mesiacov lacnejší plyn vykúpený krvou civilov.“ Ale nik sa predsa nejde nikomu klaňať – prečo zavádza? Lebo sa mu to hodí? Veď tento recitál znie ako básničky liberálov z opozície…

A ešte: „…ja urobím všetko preto, aby Slovensko bolo práve na tej strane, ktorá bojuje za slobodu a spravodlivosť.“

Zabudol vari pán poslanec na vojnu, ktorá na Donbase vypukla v roku 2014 ako reakcia na nespravodlivý štátny prevrat? Kde bol vtedy, ako sa vyjadroval vtedy? Práveže etnickí Rusi na Donbase bojujú od začiatku za svoju slobodu, za dodržiavanie ich ústavných práv. Keby vláda zakázala našim maďarským spoluobčanom vzdelávanie v rodnom jazyku či dovoz maďarských kníh, tiež by asi mali dôvod vyjsť do ulíc, čo poviete?

Pokiaľ tieto skutočnosti ignorujete – ako to robí Migaľ – potom je prirodzené, že namiesto oslobodzovacej vojenskej operácii budete hovoriť o „dobyvačnej vojne“!

Migaľ ďalej tvrdí: „Politika na štyri svetové strany sa nerobí tak, že jeden deň ideme do Moskvy, druhý do Vietnamu, tretí zas do Moskvy a štvrtý už ani neviem, či by si naši kolegovia vybrali Severnú Kóreu, alebo Lukašenkovo Bielorusko.“

Samuel Migaľ ako trójsky kôň sorošovcov

O čom to rozpráva? Prečo zámerne montuje do vyjadrenia Severnú Kóreu, s ktorou nemáme zhola nič spoločné? Koniec koncov, premiér Fico svoje návštevy nahlasuje u európskych lídrov, aj keď sú len súkromné (na škodu veci je iba to, že vláde chýba schopný „mediálny dom“, ktorý by včas a zrozumiteľne komunikoval jej aj premiérove kroky).

A odkiaľ Migaľ vie, ako sa robí politika na všetky svetové strany, keď sa do vrcholovej politiky dostal iba nedávno?

Mimochodom, predtým robil v televízii JOJ. Teda v kalných vodách, odkiaľ sa vynorili napríklad Soltész a Dibáková. To v HLASe nestačilo na vztýčenie varovnej červenej vlajky?

A ešte k tomu nechýbalo veľa, a do parlamentu by ani nebol býval nastúpil – figuroval totiž na zozname len ako náhradník Denisy Sakovej…

Lenže teraz na seba prilepil poslancov Ferenčáka, Šalitroša a Malatinca. Koľko času asi bude trvať, kým zasejú nedôveru voči krokom vlády aj ďalším kolegom? Burina totiž neodumiera, burina sa šíri…

Ešte pred Vianocami napísal Migaľ tieto slová: „Aktuálna cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy je krokom, ktorý si Slovensko nemôže dovoliť. V čase vojny a označenia našej krajiny za nepriateľa zo strany Ruska takáto návšteva pôsobí ako slabosť, nie ako stratégia.“

Opäť ignoruje reálny stav vecí, keď tvrdí, že Rusko nás označilo za nepriateľa. Stačí si pozrieť ľubovoľný anglický výraz v tejto veci. Hovorí sa o krajinách, ktoré sú „unfriendly“, teda „nie priateľské“, a nie „hostile“, teda nepriateľské! Význam, v ktorom nás Rusi označili za „nepriateľský štát“ označuje viacmenej to, že sme neodmietli sankcie voči RF. Sám Lavrov sa pri jednej príležitosti pre médiá vyjadril, že chápe naše postavenie a záväzky voči západným partnerom. Od toho však ešte môžeme nadväzovať diplomatické styky a snažiť sa o korektné vzťahy.

Ale niektorým ex-jojkárom to nevysvetlíš…

Vrcholom všetkého však bola značka, ktorú umiestnil Migaľ pod uvedený status: #dasatoajinak.

No nie, nedá. Pretože to nie ste vy, vážený kolega náhradník, kto bude určovať smerovanie a štýl našej zahraničnej politiky. Iba že by ste sa postarali o rozpad vlády. To vám však dejiny nikdy nezabudnú…