Robert Fico prišiel v piatok navštíviť výstavné priestory Slovenskej národnej galérie. Pozrel si klasikov, aj nové formy umeleckého výrazu. To sú tie, na ktoré vo svojich videách poukázala Martina Šimkovičová. Nájdete medzi nimi video zvracajúcej ženy, či obnažené mužské genitálie…

V poriadku, autor či kurátor „namakaný” z teórie súčasného umenia si vie v teoretickej rovine obhájiť prakticky všetko – pohyboval som sa v tej sfére profesijne ako estetik, zažil som to, viem, o čom hovorím. Napokon, aj predseda vlády hovorí, že proti vkusu žiaden dišputát (De gustibus non est disputandum)…

Avšak dovolím si tu oponovať – aj o vkuse sa totiž dá sporiť. Predovšetkým v priestoroch, ktoré patria štátu, teda nám všetkým, vrátane našich detí. Ako k tomu príde napríklad učiteľka výtvarnej výchovy, keby chcela zorganizovať výlet do SNG, a tam by deti museli pozerať na – s prepáčením – ovisnuté prirodzenie?

Pýtam sa to ako novinár, ako estetik, ako rodič. Odpovie mi niekto?

Ale späť k téme: Novinárka Močková z Denníka N prenasledovala premiéra aj s jeho sprievodom po galerijných chodbách. Vykrikovala za nimi svoje otázky ohľadom prepúšťania, Machalu, Niňaja, a tak ďalej, klasika. Hlas jej pritom preskakoval do vyšších oktáv ako pri hysterickom jačaní, veď si to pozrite a posúďte sami… celý jej počin pripomínal skôr akciu posadnutých príslušníčiek Femen.

Vraj, prečo je premiér prvýkrát v galérii odkedy je premiérom. Na to predsa vieme odpovedať ľudsky a jednoducho: Predseda vlády má svoje starosti a neexistuje žiaden záväzok, ktorý by ho nútil chodiť do divadla, kina, alebo galérie. A čo má byť, že si prišiel expozície obhliadnuť práve teraz? Nemala by práveže takzvaná nezávislá žurnalistika oceniť, že aj pri boji so závažnou nákazou slintačky a krívačky, či pri otázkach zavádzania amerických ciel alebo stabilizácie parlamentnej väčšiny, si premiér našiel čas zaujímať sa aj o rezort kultúry?

Veď buďme trochu objektívni, a nesledujme len zámer diskreditovať vládu stoj čo stoj!

Sám Fico sa k veci vyjadril vo videoseriáli Čo sa nezmestilo na tlačovku. SNG navštívil po zasadnutí krízového štábu – bol by som zvedavý, ktorý zo slovutných kávičkových novinárov by v takom pracovnom tempe zvládal „nepovinné” aktivity navyše. Niekedy by si naši kolegovia mali uvedomiť, že nie sú v politike preto, že jediné, v čom sme dobrí, je o veciach premýšľať a písať.

Aj keď to s premýšľaním je u niektorých jedincov diskutabilná, limitovaná vec…

Robert Fico nehodnotí, čo vlastne v sekcii súčasného umenia videl. Len konštatuje, že tam bola vystavená zlomená lyža, na ktorej konci bol upevnený vibrátor, či „sto tanierov nastoknutých na tyči.” Všimol si, samozrejme, aj videoprojekcie, na ktoré upozorňovala ministerka kultúry. Vyjadril jej vzápätí podporu, ako aj nádej, že tieto moderné „kúsky” budú nahradené slovenskými klasikami, ktorých sú plné depozity. Howgh.

Ale ešte nekončíme. Pozrite: Našich politikov už poznáme pomaly akoby boli hviezdy nejakej reality šou – tak veľmi im liberálne médiá šliapu celé roky po krku. Tak prečo by sme sa nezoznámili aj s novinármi? Čo o sebe prezrádza Močková: „Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave. Začínala v rádiu Devín, v rokoch 2010 až 2014 bola kultúrnou redaktorkou denníka SME. V Denníku N pôsobí od jeho vzniku. Venuje sa najmä témam z oblasti umenia, architektúry a kultúrnej politiky. Získala viacero nominácií na Novinársku cenu v kategóriách rozhovor a reportáž.”

V poriadku. Ale ak sa pýta premiéra na súkromné veci, mala by niečo zo svojej kuchyne prezradiť tiež, čo poviete? A neobstojí alibistická výhovorka, po akej títo ľudia siahajú, že to novinári majú kontrolovať politikov. Prečo, národ vari nemá právo vedieť, čo za kapacity sú títo samokorunovaní „kontrolóri”?

Ako hovorí klasik: Kto bude strážiť strážcov?

Hoci – akých strážcov? Takých, ktorí si vyberajú objekty svojho záujmu jednostranne a tendenčne? Veď po Kňažkovi takto nevyštartovali, pokiaľ ma pamäť neklame, keď robil v kultúre hromadné čistky…

(Mimochodom, pokiaľ by v rámci rešeršu o novinároch niekto chcel ukázať prstom na autora tohto článku – ja som svoju časť profesijného zázemia i súkromného života odhalil na stránkach HS už dávno, celý text si môžete prečítať TU, pokiaľ vás zaujíma.

Priatelia, pointa novinárkinho extempóre v galérii je tá, že tu už si očividne každý krikľúň môže dovoľovať nielen prenasledovanie či stalking, ale aj verbálne obťažovanie záujmových osôb. No čo je horšie, k incidentu došlo v národnej, teda pod krídla štátu zaradenej inštitúcie. A tam predsa musí vládnuť poriadok, základná etiketa, pravidlá, a tak ďalej.

Ako k tomu prídeme, aby z balkóna národnej galérie niekto vykrikoval hysterickým hlasom – navyše do veľkej miery – hlúposti?

Preto moja otázka na kompetentných znie: Ako ste sa postarali o bezpečnosť predsedu vlády a všeobecný poriadok a kľud v priestoroch národnej inštitúcie? Bola osoba, ktorá zjavne a zámerne narúšala verejný poriadok napomenutá, resp. po neuposlúchnutí vykázaná?

Alebo je na Slovensku už možné úplne všetko, vrátane takýchto spodných prejavov anarchie?

Hlavne dnes, keď mainstreamoví novinári v podstate pod krytím novinára robia politický aktivizmus.

Viem, problémov máme v našej vlasti habadej. Nezľahčujme však, prosím, ani túto tému. Svojvôľa sa vkráda do štátneho zriadenia rôznymi cestičkami. Pokiaľ naozaj žijeme v právnom štáte, kde platí ako zákon, tak všeobecné nariadenia, ale aj pravidlá slušného správania, potom by sa danou vecou mali príslušné orgány zaoberať – minimálne tie z novinárskych kruhov.

Prečítajte si tiež: 

Ako sa stane z bohéma konzervatívec? (predstavujeme nového redaktora HS)