Novela sporného paragrafu 363 neprešla. Čo ďalšie neprešlo?

Podľa slov predkladateľov hovorí súčasné znenie zákona, že „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon“. Navrhovali preto doplniť do ustanovenia, že porušením zákona sa rozumie „podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci“.

Cieľom novely bolo podľa ich slov napomôcť obnove dôvery v právny štát úpravou sporného paragrafu tak, aby „jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor SR na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní“. Sľubovali si od toho zlepšenie dodržiavania zákazu negatívnych pokynov.

Skonštatovali, že pôvodným zmyslom tohto mimoriadneho opravného prostriedku bolo poskytnúť právomoc generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutia vydané policajtom alebo prokurátorom v prípravnom konaní, ak došlo k podstatnému pochybeniu, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. „Za také rozhodnutia nemožno považovať napríklad uznesenie o vznesení obvinenia, čo v súčasnosti patrí medzi časté prípady rozhodnutí, voči ktorým smeruje použitie paragrafu 363 Trestného poriadku, a to aj v súvislosti s obvineniami vplyvných osôb za spáchanie závažných trestných činov korupcie či organizovaného zločinu,“ podotkli.

Novely R. Schlosára a M. Beluského

Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietli novelu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ako aj novelu o pobyte cudzincov z dielne Rastislava Schlosára a Martina Beluského (obaja nezaradení).

Cieľom prvého návrhu bolo umožniť profesionálnym vojakom, vojakom v aktívnej zálohe, ako aj vojakom mimoriadnej služby, a to vrátane policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a hasičov, odoprieť vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky.

Novelou zákona o pobyte cudzincov chceli podľa vlastných slov zabezpečiť ochranu Slovenska pred nelegálnymi migrantmi a inými cudzincami, ktorí bez oprávnenia vstupujú alebo sa zdržiavajú na území SR. Navrhli napríklad, aby mali policajné orgány nielen právomoc, ale aj povinnosť administratívne vyhostiť cudzincov v taxatívne vymenovaných prípadoch. Chceli tiež urýchliť proces administratívneho vyhostenia tak, aby príslušný policajný útvar rozhodoval o tejto veci bezodkladne.

Pellegriniho novela o majetku obcí

Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho neuspeli s novelou zákona o majetku obcí, plénum Národnej rady (NR) SR ju vo štvrtok odmietlo. Legislatívna úprava mala umožniť, aby do vlastníctva obcí mohli z majetku štátu prejsť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF), ktoré sa nachádzajú v zastavanom území príslušnej obce.

Proces odovzdania pozemkov do vlastníctva obce mal v zmysle novely prebiehať na základe spísaného protokolu medzi správcom majetku štátu a príslušnou obcou. Obce by boli zároveň povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia pozemku podať na katastrálnom odbore príslušného okresného úradu návrh na zápis vlastníckeho práva.

Predkladatelia argumentovali dlhoročnou snahou miestnej územnej samosprávy vyrovnať vlastnícke vzťahy k pozemkom v zastavanom území obcí. Súčasnú legislatívu považujú za administratívne zložitú, časovo zdĺhavú a právne nenárokovateľnú. Novelou chceli zjednodušiť proces usporiadania vlastných vzťahov k takýmto pozemkom.