Nové clá môžu drasticky zvýšiť ceny a ani Slovensko sa tomu nevyhne

„Nie je vylúčené, že v dohľadnom čase budú niektoré z týchto položiek predmetom vyjednávania alebo hrozby ďalších ciel,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Má za to, že zavedené clá povedú k vyšším spotrebiteľským cenám a nižšiemu ekonomickému rastu.

„Obchodné vojny nemajú víťazov. Ide o opatrenie, ktoré môže výrazne poškodiť globálny ekonomický rast a zvýšiť ceny pre spotrebiteľov po celom svete, a to vrátane aj tých amerických,“ uviedol Kočiš.

Ako uviedli analytici INESS, zaviesť odvetné clá je ako strieľať na nepriateľa cez vlastnú nohu. V obchodnej vojne neplatia podľa nich rovnaké princípy ako v tej konvenčnej.

„Obchod je na rozdiel od vojny hra s kladným súčtom – získavajú z nej obe strany. Preto, keď niekto v obchodnej vojne zavedie odvetné opatrenia v snahe poškodiť druhú stranu, nevyhnutne tým škodí aj sebe. Je to, akoby vojak musel strieľať na nepriateľa cez svoju vlastnú nohu. A presne to teraz robia aj v USA. V obchodnej vojne preto nie je možné vyhrať. Nakoniec prehrajú všetci a všetci budú chudobnejší,“ uvádzajú analytici INESS.

Analytik Next Finance Jiří Cihlář pochybuje, že by dramatické zvýšenie ciel mohlo akejkoľvek ekonomike priniesť výrazné povzbudenie.

„Určite sa nájdu i obchodníci, ktorí situáciu zneužijú,“ myslí si Cihlář.

Pokiaľ sa pre clá obmedzí dovoz niektorých produktov, zníži sa ich dostupnosť na americkom trhu. Vzniknutá nerovnováha medzi ponukou a dopytom vytvorí podľa analytika príležitosť k skokovému zdraženiu.

„To môže byť výraznejšie ako rast colných sadzieb,“ skonštatoval Cihlář.

Pre väčšinu obchodníkov však bude podľa jeho slov zložité plánovať, pretože clá môžu ovplyvniť celý dodávateľský reťazec, od výrobcov cez distribútorov až po koncových predajcov. To predstavuje obrovské riziko, ktoré firmy zahrnú do svojich cenových stratégií. Výsledkom teda nebude iba zdraženie konkrétnych dovážaných produktov, ale i tlak na rast cien v širšom meradle.

Eskalácia v podobe plošnej obchodnej vojny podľa Kočiša znamená, že kumulatívne dopady na slovenskú ekonomiku by sa mohli v terajšej situácii takmer zdvojnásobiť oproti clám, ktoré by zasiahli iba produkciu automobilov. Aktuálne riziko poklesu slovenského HDP sa tak pohybuje kumulatívne na úrovni 2,5 % až 3 % v horizonte troch rokov. Zmeny môžu priniesť ešte najbližšie týždne a očakávané vyjednávania.

„Už teraz je však jasné, že clá prinesú stratu stoviek miliónov eur ročne v exportoch, resp. celkovej ekonomickej aktivity a citeľný negatívny dopad aj na trh práce v podobe nárastu nezamestnanosti o niekoľko desatín,“ uvádza Kočiš.

Situáciu vidia negatívne aj v susednej Českej republike.

„Trumpove clá by mohli Česko dostať na pokraj recesie, domáca ekonomika by mohla prísť o stovky miliárd,“ hovorí hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Najmä ak bude Trump pokračovať v sprísňovaní a priemerné uplatňované clo sa priblíži k 25 %.

Prečítajte si tiež:

• Washington ukladá clá všetkým krajinám na základe princípu reciprocity