„Nie je Vám hanba, pán minister?“ pýta sa generál Viktorín Naďa, ktorý svojou reakciou na úmrtie mladého vojaka priam šokoval

Mladý príslušník Ozbrojených síl Juraj Kemlage sa v decembri minulého roku chystal na zahraničnú misiu do Bosny a Hercegoviny. Na povinnom školení, ktoré tomu predbiehalo, sa však nakazil koronavírusom. V snahe ochrániť svoju mladú rodinku s len 3-mesačným bábätkom sa preto rozhodol, že karanténu absolvuje v karanténnom zariadení Lešť, kde mu mohla a mala byť poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť. No nebola. Mladý muž už brány karanténneho centra neopustil. Zomrel tam v priebehu noci, 29. decembra 2020.

Ak si však myslíte, že armáda sa voči vdove s malými deťmi zachovala korektne a pomohla im v tejto ťažkej životnej situácii, tak to asi dobre nepoznáte charakter ministra obrany Jaroslava Naďa. Jeho reakcia, ktorá odznela v relácii RTVS – Reportéri, je nanajvýš chladná.

„Každý jeden človek, ktorý sa zúčastnil tejto dobrovoľnej karantény na Lešti fyzicky podpísal, že si uvedomuje, že toto karanténne zariadenie nie je zariadenie poskytujúce lekársku starostlivosť, že je to jednoducho len karanténa. A áno, mali sme tam k dispozícii zdravotníkov, ktorí sú zamestnancami Lešte, ale tí neboli zodpovední za zdravotný stav tých karantenizovaných. Oni boli poučení, že to majú riešiť so svojimi vlastnými lekármi,“ ohradil sa Naď.

.

Neprihliadal vôbec na skutočný stav vojaka, ktorý mal horúčku 39,5°C, mal halucinácie a jeho obvodná lekárka sa nachádzala až v Seredi. Jednoducho trval na svojom.

„Mal mnoho iných možností. Mohol ako akýkoľvek iný karantenizovaný človek v Lešti kedykoľvek odísť. Mohol zavolať niekoho, kto by ho vyzdvihol, kto by ho zaniesol domov, alebo mohol požiadať o prevoz do nemocnice. …On tam nemal nič horšie ako doma, naopak, mal tam neustálu komunikáciu so zdravotníckym personálom ktorý tam bol. Ale oni naozaj ani len nemohli, na to sú veľmi prísne legislatívne normy, nemohli ho nejakým spôsobom liečiť. Oni mu dávali poradenstvo, oni mu hovorili, čo by asi mal robiť, ale oni tam neboli na to, aby ho liečili. Veď takých prípadov ako on, to boli stovky po celom Slovensku,“ znejú šokujúce slová ministra Naďa.

Na tieto slová reaguje aj generál Viktorín.

„Nie je Vám hanba, pán minister?“ znie logická otázka. Minister Naď podľa generála týmito vyhláseniami len ukázal svoj charakter a aroganciu.

„Reagovať na otázky o zosnulom vojakovi ‚ja nič ja muzikant, veď za to môže dotyčný vojak sám‘, ukazuje ako minister cíti s príslušníkmi Ozbrojených síl SR. A takýto človek ide poučovať druhých o novej politickej kultúre,“ myslí si Viktorín.

.

Naďovi odkazuje, že on ako minister nesie za smrť vojaka Kemlágeho politickú zodpovednosť. Týmto arogantným prejavom však len dokázal, že nie je ani skutočným politikom, ale len osobou s neobyčajným a vulgárnym slovníkom.

Podľa generála je veľmi smutné, čím si musela prejsť manželka zosnulého vojaka a tiež jeho deti. Od ministra sa nedočkali žiadnej podpory ani solidarity. Či už slovnej, ani prostredníctvom nejakého činu.

„Každý vyhasnutý život je vnútornou prehrou najbližšieho veliteľa, vrátane ministra obrany, ktorý robí najmä pre vlastnú popularitu aj nemožné.  Chcem Vám odkázať, že každú organizáciu tvoria ľudia, ktorí plnia úlohy a sú riadení. Avšak výsledky s kolektívom, zvlášť vojenským, vedia dosiahnuť iba skutoční lídri. Súčasný stav a dianie je len potvrdením tejto myšlienky,“ dodal na záver generál Jozef Viktorín.